Význam jogy v súčasnosti

Abstrakt
V príspevku sa budem zaoberať etikou hatha jogy, ktorá je v súčasnosti hádam najznámejšou časťou jogy, ktorú poznáme v západnej kultúre. Korene jogy nachádzame v hinduizme. Neskôr sa preniesla ako cvičebný súbor do západnej kultúry, kde sa ujala nielen ako cvičebný komplex, ale najmä ako nástroj osobného rastu a sebapoznania. Moment sebapoznania sa nachádza v pochopení etických princípov hatha jogy, ich aplikovaním jedinec prichádza sám k sebe, vnútorne napreduje. Cvičením sa udržiava telo v zdravej fyzickej kondícii a umožňuje tak sústrediť sa na duševný rozvoj.

Kľúčové slová
Hatha joga, Jama, Nijama.

Úvod
Keď povieme slovo joga, automaticky si predstavíme meditujúceho človeka v lotosovej polohe, na hony vzdialeného od reality bežných dní. Ucítime závan santalového dreva a možno sa nám pred očami zjavia ženy odeté v indickom sári a s bodkou uprostred čela. Áno, toto je jej domovina – India. Cesta jogy je však kľukatá, prešla mnohými krajinami a usadila sa aj v našom povedomí. Čo si predstavíme pod pojmom joga? Čo je etika hatha jogy? Má vôbec svoju vlastnú etiku, morálne prikázania, odporúčania? Potrebujeme ju v našich moderných životoch plných rýchlosti a zábavy? Na tieto otázky sa budem snažiť nájsť adekvátnu odpoveď použitím analytickej metódy.

Hatha joga je súčasťou astanga (aštanga) jogy, ktorá v preklade znamená odnož, vetvu. Hatha joga má podľa jej predstaviteľa  Patañjaliho (Patandžaliho) osem dielov: „sebadisciplína, posilňovanie vnútorných cností, správne telesné polohy, práca s dychom, stiahnutie pocitov dovnútra, sústredenie, zahĺbenie sa do seba (meditácia), samádi“ (Patañjali, rok neuvedený, s. 27). Je potrebné pochopiť, že to nie sú oddelené stupne, ale jeden stupeň nadväzuje na stupeň druhý a ten je podkladom pre stupeň nasledujúci. Cieľom je dosiahnutie najvyššieho stavu, ktorý sa nazýva samádi. Patañjali využíva vo svojom systéme všetky možnosti, ako je práve Jama a Nijama, pomocou ktorých dosahuje vnútornú koncentráciu, aby mohol pôsobiť pomocou ďalších krokov svojho systému až k stavu samádi (Swami Rama – R. Ballentine – Swami Adzasaja, 2006, s. 118 – 119).

Podľa Patañjaliho delíme hatha jogu na osem stupňov, a to na: Jama, Nijama, Ásana, Pranajama, Pratjahara, Dharana, Djana, Samadhi (samádi). Jama a Nijama sa ešte vnútorne členia na ďalšie kategórie, ktorými je nutné sa zaoberať pri vnútornom raste. Práve na tieto dve časti bude v tomto príspevku kladený dôraz. Hatha joga sa však zameriava najmä na ásany, teda polohy tela, a dychové cvičenia preto, aby sa telo posilnilo v sebadisciplíne a bolo tak ľahšie dosiahnuť vyššie stupne. Avšak ani hatha joga, tak ako iné druhy jogy, na etické a morálne kategórie nezabúda, pretože tie sú nevyhnutné kvôli pochopeniu celého systému. Toto je cesta do vlastného stredu, kde nie je potrebné nič iné, iba odvaha a vnútorná morálna sila vytrvať v dodržiavaní zásad, ktoré majú rezonovať naším vnútrom a následne sa prejavovať v našich činoch. Pre potreby tohto príspevku sa budem hlbšie zaoberať etickými a morálnymi usmerneniami, ktoré tvoria prvé dva stupne celého konceptu.

Jama
Ide o päť etických pravidiel, ktoré je potrebné si zvnútorniť a potom podľa nich konať. Napísané sú ľahko, avšak zložité sú vo svojej podstate. Patañjali písal o jame ako o sebadisciplíne, ktorej podstata je neubližovanie, vyhýbanie sa klamstvu (hovoriť len pravdu), vyhýbanie sa kradnutiu, vyhýbanie sa sexuálnemu životu (panenstvo/panictvo), vyhýbanie sa získavaniu majetku (dobrovoľná voľba chudoby). Ak Jamu pochopíme a rozhodneme sa ju dodržiavať, môžeme hovoriť o veľkom predsavzatí. (Patañjali, rok neuvedený, s. 27).

Prvým prikázaním je ahimsa – neubližuj. Klostermaier píše, že prísnym dodržiavaním pravidla o neubližovaní sa mení aj samotné okolie jogína. Ďalej poukazuje na zdroj všetkých zlých nutkaní, za ktoré považuje nenásytnosť, hlúposť a hnev (Klostermaier, 2001, s. 134). Prirodzene, vždy je nutné začať od seba, aby sme našli vlastný vnútorný mier. Začína sa tým, že odpustím sám sebe všetky svoje chyby, prijmem aj svoju tienistú stránku. Potom treba pristúpiť k ťažšej časti celého prikázania: uzdraviť vzťahy, ktoré nie sú v harmónii. Vo všeobecnosti ide o vzťah k matke, otcovi, partnerovi, deťom a súrodencom. Toto sú v živote každého človeka najdôležitejšie vzťahy, často aj najbolestivejšie. Ako môžeme dosiahnuť vnútorný mier, keď nie sme zmierení so všetkým, čo sa nám kedy stalo? Môžeme ho nastoliť až vtedy, keď zmiznú vnútorné konflikty. Jeho získaním dôjde k rovnováhe a už nemáme potrebu ubližovať, pretože mier vonkajší je odrazom mieru vnútorného. Tým je povedané všetko jednoducho a krátko, ale ak sa na to pozrieme bližšie, je to o niečo náročnejšie. Hľadať vyššiu pravdu, zákon v denných záležitostiach, vidieť školu života vo vlastných príbehoch nie je ľahké. Sťažuje nám to naše ego, naše myšlienky, ktorými tvoríme svoj svet a v ktorých žijeme. Vymaniť sa zo starých vzorcov, z predstáv našich rodičov, známych, autorít a nemať pri tom zlý pocit je jeden z najťažších krokov na ceste jogy. Najdôležitejšie je vystúpiť z konformnej zóny, zabudnúť na staré programy toho ako by sa malo a čo by sa malo a posunúť sa do roviny tvorby vlastného životného projektu s vedomím vzletov, ale aj pádov. Dokázať si uvedomiť, že ublížiť sebe nerealizovaním tohto životného projektu, ktorého strojcom sme od samého počiatku my sami, je najväčším zlom. Prečo? Pretože z toho vzniká primárny konflikt medzi tým, čo cítim, že mám robiť, a medzi tým, čo by sa „urobiť malo“. Táto dilema v nás vytvára disharmóniu, ktorú sa podvedome snažíme napraviť po celý zvyšok života. Na jednej strane nám dáva šancu učiť sa a duchovne rásť, na druhej strane nás môže nechať padnúť až na dno. „Človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom – povraz nad priepasťou. Nebezpečný prechod, nebezpečné kroky, nebezpečný pohľad späť, nebezpečné zachvenie, nebezpečné postátie. Na človeku je veľké to, že je mostom a nie účelom: na človeku možno milovať to, že je prechodom a zánikom.“ Nietzsche, 2002, s. 10). Prechádzame sami cez seba, cez svoje postoje, programy, cez vlastné ja, sme mostom k samým sebe, kde sa nemeria veľkosť ega, ale veľkosť duše. Ahimsa je neubližuj, nechaj odísť vnútorný konflikt. Ak sa toto udeje, dostane to agress svoj pravý význam ako aggredi z ad gradi, gradi ako krok, ad k niečomu – teda pohnúť sa, kráčať. Aggredi rovnako ako to aggress môžeme chápať ako pohybovať sa vpred (Fromm, 2007, s. 193). Z tohto hľadiska agresia je eticky neutrálna sila, je to posun vo všeobecnosti, dynamika v nás, dynamický pochod na ceste vlastným bytím. Ahimsa je neubližuj, ale aktivuj vnútorný krok, vystúp z tieňa a uskutočni pochod vlastným životom. Uplatňovanie pravidla neubližovania, a teda vyriešenia vlastných vnútorných konfliktov, vedie k prijatiu minulosti. Prijať minulosť znamená pochopiť, že každý časový úsek nás mal niečomu naučiť, mal nás naučiť odpúšťať. Energia, ktorá sa konfliktom nahromadí, odpustením stráca svoju živnú pôdu a slabne dovtedy, kým sa netransformuje na lásku v tom najvyššom význame. Ahimsa v sebe skrýva posun pomocou kroku vpred, nie však k niekomu inému, ale k sebe. Ak dosiahneme vnútorný mier, ahimsa získa svoju celistvosť, a preto už nepotrebujeme byť deštruktívni a agresívni ani navonok, ani vo svojom vnútri. Týmto procesom sa niektoré naše deštruktívno-agresívne prejavy stiahnu do neutrality alebo zmiznú. Bez tohto kroku, bez ahimsy nie je možné započať cestu jogína. Život je dynamický proces a ahimsa je v tomto procese vždy novým dobrodružstvom.

Druhým prikázaním je satja – pravdovravnosť. Tá však začína neskresleným vnímaním seba a potom aj svojho okolia. Avšak v zrkadle chce každý vidieť svoju krajšiu stránku, preto je potrebné pozrieť sa na každú časť svojej osobnosti, aj na tú tienistú, pomenovať ju a prijať ako svoju súčasť – tu sa začína cesta k vnútornej celistvosti. Vďaka pravdivému nazeraniu na seba môžeme vidieť pravdu vôkol nás a zároveň dokážeme pochopiť, že pravda je len jedna, ale uhlov pohľadu na ňu je nesmierne mnoho. To nás naučí akceptovať právo každého človeka na jeho ponímanie sveta, ktoré nemusí korešpondovať s naším – čo je pozitívne, pretože sa tým otvorí priestor pre komunikáciu človeka s človekom. Taktiež nám to dá možnosť zažiť vnútornú slobodu, ktorá je nám vlastná, iba nepochopením vlastných stránok sa jej bránime. Spojením ahimsi a satje získame morálnu čistotu: neubližovaním zabezpečíme voľnosť pohľadov na pravdu v horizontálnej aj vertikálnej rovine a vďaka pravdovravnosti nestratíme samých seba, svoje morálne zásady a predsavzatia. Z hľadiska morálneho vývinu vedomia môžeme povedať, že vstupujeme do šiesteho Kohlbergovho štádia morálneho vývinu jedinca.

Brahmačarja – sexuálna kontrola začína ovládaním svojich pudov. Ide o cestu transcendentálnej lásky k najvyššiemu zákonu, ktorá presahuje hmotné telo. Túto časť jogy je v dnešnej dobe pomerne ťažké aplikovať a dodržiavať, keďže sexualita je často uprednostňovaná pred vzťahom, dokonca mu býva nadraďovaná. Konzumná spoločnosť si chce užívať, ale vyvstáva otázka, či rozkoš v najrôznejších podobách prináša skutočné šťastie a mier v duši. Klostermaier (2001) uvádza, že zdroje problémov sú tri, a jedným z nich je nenásytnosť. Práve brahmačarja nám môže pomôcť nenásytnosť utíšiť a spolu s ňou aj hnev. Názorov na túto sféru je mnoho a dalo by sa o nej písať veľa – nie je to však cieľom tejto práce. Hatha joga v tejto súvislosti učí, že je dôležitá sebadisciplína a pochopenie seba samého, svojich limitov a možností, avšak potrebná je najmä vnútorná sebaistota a sebaúcta – získať ich (vzhľadom na celkový etický a mravný rozvrat spoločnosti) môže byť problém, nie je však neriešiteľný. Z hľadiska sexuálnej zdržanlivosti je v tomto prípade menej viac. Teda túžby a vášne sú spúšťačom neviazanosti, sebadisciplínou ich tlmíme, vedome ich potláčame alebo presúvame do spoločensky akceptovateľnejších sfér. Cvičením hatha jogy sa človek dostáva do stavu, v ktorom žiadosti a túžby postupne slabnú alebo sa transformujú do iných kvalít, napríklad do kvality vzťahu založenom na porozumení, súznení, na objavovaní toho druhého. Tým sa investovaná energia mení na príjemnú podstatu, ktorá je prechodom k chápaniu lásky v jej absolútnej transcendentnej podobe. Nájdením a uvedomením si vyššieho zmyslu vzťahu sa vo svojej sebadisciplíne posúvame o kúsok ďalej na ceste jogou.

Astéja – úprimnosť. Ako pri všetkých usmerneniach, aj tu je potrebné začať od seba, byť úprimným sám k sebe, nastaviť zrkadlo vlastným skutkom, zmieriť sa s chybami, ktoré nebudeme chápať ako chyby, ale ako príležitosť pre náš ďalší vývoj. Naša vnútorná úprimnosť sa neskôr odzrkadlí v úprimnom okolí. Je dôležité pripomenúť, že každé z etických prikázaní je dôležité a je nadstavbou pre to druhé. Tiež zvnútornenie pravidla, ktoré sa stáva našou súčasťou a je pomôckou pri rozhodovaní sa, je začiatkom vnútornej slobody aj možnosťou vytvoriť si vlastné zákony, podľa ktorých konáme, pričom svedomie je najvyššou inštanciou a zároveň aj prepojením so silou prestupujúcou všetko, čo doposiaľ poznáme. Zároveň je to uvedomenie si toho, že v danej chvíli vždy konáme najlepšie, ako vieme.

Aparigraha – veľkodušnosť, dobrovoľná chudoba je chápaná ako skúška nášho vlastného ega. Ukazuje nám, do akej miery sme sa zo zovretia vlastného ega vymanili. Je dôležité si uvedomiť, že s každým z nás sa ego zahráva. Je dobré jeho hry poznať a vidieť, kedy sme ich účastníkom, ale nie je nutné bojovať proti nemu. Ono tu nie je preto, aby sme s ním zápasili, ale aby sme ho spoznali a spriatelili sa s ním. S priateľom predsa nebojujeme, ba niekedy ho môžeme beztrestne požiadať, aby nás opustil, hoci len na chvíľu – a v tom je naša veľkodušnosť. Tá sa prejavuje aj pri konaní navonok, teda v skutkoch bez očakávania odmeny. Dobrovoľnú chudobu môžeme chápať aj tak, že rozlišujeme veci, ktoré naozaj potrebujeme k životu (a tých nie je tak veľa), od vecí, ktoré sú iba predmetom našej túžby a v skutočnosti ich nepotrebujeme. Rozdiel medzi byť a mať popísal Erich Fromm (2001). V súčasnosti je práve toto sebausmernenie veľmi dôležité aj pre zachovanie života na planéte. Bezbrehá túžba po majetku nás vedie k sebazničeniu – nielen ako ľudskej bytosti, ktorej život sa obmedzí len na nekonečnú honbu za fiktívnym bohatstvom, ale aj ako živočíšneho druhu. Dobrovoľná chudoba je aj o tom, že si uvedomujeme kvantum možností, my si však vyberieme iba tie, ktoré nie sú zničujúce pre planétu. Ak sa vzdáme túžby po mať a vojdeme do módu byť, dáme možnosť niekomu inému, aby existoval, či už ide o človeka, faunu, flóru alebo celý ekosystém. Dobrovoľná chudoba je krokom k podstate seba samého, dovoľuje nám poznať jadro vecí, nevidieť len ich vonkajší obal.

Etické pravidlá v hatha joge sú vstupnou bránou do našej duše. Je to cesta neľahká, pretože sa musíme pozrieť aj na udalosti, pocity, pohnútky, na ktoré nie sme veľmi zvedaví ani pripravení. Avšak otvorením prvého stupňa jogy si otvoríme dvere k slobode, uvedomíme si zodpovednosť nielen voči sebe samému, ale k všetkému vôkol nás.

Nijama
Nijama sú morálne zásady, ktoré zoceľujú osobnosť v praktikovaní jogy, ako aj mimo nej. Členia sa na päť prikázaní, pričom jeden stupeň nadväzuje na ten druhý, je jeho nadstavbou, ale v živote môže byť aplikovaný aj ako samostatná časť. Záleží na tom, komu čo vyhovuje, na čo je v danom momente človek pripravený. Sú to prostriedky k dosiahnutiu niečoho, čo v podstate ani nepoznáme, ale veríme, že nám prinesie pokoj v duši. Je veľmi ťažké objasniť slovami stav, ktorý je možné iba zažiť. Je však dôležité sa na tento stav pripraviť. Dodržiavanie Nijamy vedie človeka po ceste jogy k absolútnemu poznaniu, k vedomiu, že celý náš život je len uhol pohľadu na jednu a tú istú pravdu.

Význam jogy v súčasnosti
Zaiste pri čítaní tohto príspevku môže vyvstať otázka, ako môže byť taký prastarý systém užitočný v súčasnosti. Hádam práve tým, že je taký starý. Naše telá a duše sú tiež staré, len mozog má novšie časti (predný mozog) zodpovedné za myslenie. Paradoxné je, že myseľ, ktorá nás zdanlivo stavia nad prírodu a vytvára ilúziu o našej jedinečnosti, nás oddeľuje od sveta, od diania vôkol nás. Lenže sme súčasťou siete jemnej ako pavučinka, a keď sa kdesi čosi udeje, zachveje to celým svetom, aj keď nie v rovnakej intenzite. V súčasnosti sme v stresujúcom kolobehu povinností a zastaviť sa býva veľmi ťažké. Denne hráme nespočetné množstvo osobných rolí, pričom jedna sa často prekrýva s druhou. Živíme v sebe nespočetné množstvo osobností, v ktorých sa už ani nevieme vyznať. Práve preto je joga účinným systémom, ktorý nám dá pevný bod v chaose všedných dní. Vnútornú harmóniu vytvárame aplikovaním jogových pozícií, správnym dýchaním získavame pokoj a vyrovnanosť, čo má ozdravný účinok na celý náš telesný aj duševný život. Existuje množstvo iných systémov cvičenia, relaxácie, ktoré nám pomôžu nájsť rovnováhu, avšak na rozdiel od jogy ani jeden nie je taký komplexný, aby pôsobil na všetky úrovne súčasne. Joga vplýva na telo, myseľ, ale aj na dušu a spiritualitu. Telo nie je len spojenie svalov, šliach, údov a kostí obalených v koži. Nie sme len niečo hmotné, ale presahujeme svoju fyzickú schránku. Nie sme len ľudia obdarení rozumom, ktorý je niekedy príťažou, ale máme aj vyššie city, z ktorých najväčší je bezpodmienečná láska ku všetkému, čo existuje. Preto aj joga odporúča, aby sa človek niekoľkokrát denne predklonil, nielen kvôli samotnému uvoľneniu, ale aj kvôli tomu, aby sa srdce dostalo nad rozum, pretože ono by malo byť jeho pánom. Svet vôkol nás je len ilúzia vytvorená našou mysľou – pochopiť to je často nemožné. Hovorí sa, že zdanie klame, hovorí sa, že žijeme v domnienkach o tom, čo môžeme a čo nie. Zaujímavé je, že keď sa dostaneme mimo myseľ, všetky naše obmedzenia padnú a my pochopíme proces tvorenia. Nie sme bábky v hre zvanej život, dostali sme dar život tvoriť a hrať podľa vlastných pravidiel. Tak veľmi sme uviazli vo vlastnej nemohúcnosti, že myšlienka, že sa to dá robiť aj inak, je sama o sebe neprijateľná. Máme neobmedzene veľa možností, obmedzené je len naše myslenie, ktoré sa upína na minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Avšak len jedna zložka je reálna, a to súčasnosť. Každé ráno, keď otvoríme oči, je dnes, nikdy nie včera a nikdy nie zajtra. Toto uvedomenie má úžasný ozdravný účinok, pretože je dôležité žiť tu a teraz. Zmizne nabitý program toho, čo musím urobiť dnes, aby bolo zajtra lepšie, a ostane len tento okamih, ktorý si dokážeme vychutnať v celej jeho mohutnosti. Včera bolo, zajtra ešte nie je. Joga pomáha v harmonizovaní zložky minulosti, súčasnosti a budúcnosti – ak sú všetky tri v rovnakom pomere, vytvárajú vnútorný pokoj. Z tejto pozície sa v súčasnom zrýchlenom svete dá konať akosi zvonku a nezúčastnene, a predsa zo stredu diania. O tomto fakte svedčia aj výskumy, ktoré sa v rámci jogy vedú. Ide napríklad o výskum vplyvu jogy na deti (tu upriamujem pozornosť na stránku www.egeszsegemre.com, kde je možné zoznámiť sa s výskumom), ktorý poukazuje na zníženie stresu tretiakov pomocou meditácie, dychových cvičení a tradičných cvikov jogy. Joga tiež ovplyvňuje mozog a zmierňuje depresie, o čom svedčia výsledky výskumov dostupné na: http://bhaktikutir.hu/hogyan-hat-a-hatha-joga-gyakorlasa-az-agyunkra/ alebo na: http://iyengarjogadebrecen.hu/a-joga-elonyos-hatasai-a-depresszio-kezeleseben/.V anglickom jazyku je na internete dostupný časopis Joga Terapia, v rámci ktorého upozorňujem na príspevok od: Timothy J. Avery: Yoga and PTSD – A Primer on Symptoms and Potential Mechanisms of Change, kde autor píše, že terapia jogou u osôb trpiacich posttraumatickým stresom zlepšuje ich celkové zdravie. Avšak aby mohla byť táto štúdia kompletná, je potrebné vypracovať dlhší a komplexnejší program. Napriek tomu má v liečbe tohto syndrómu svoje opodstatnenie (dostupné na: http://www.sytar.org/Winter2018YogaTherapyToday/index.html).

Záver
Cieľom príspevku bolo analyzovať Jamu, etickú časť hatha jogy, a priblížiť pojem Nijama – morálne usmernenia pre človeka, ktorý sa chce hlbšie zaoberať jogou. Pokúsila som sa odpovedať na otázky, ktoré môžu vyvstať pri stretnutí sa s jogou. Môžem konštatovať, že joga má v súčasnosti svoj význam, pretože dokáže spomaliť náš rýchly svet. Zmysel majú aj jej etické prikázania, pretože nás posúvajú bližšie k nám samým a zároveň k altruizmu ako spôsobu života, pomocou ktorého by sme hádam mohli zachrániť samých seba a tým aj svet okolo nás.

Použitá literatúra:

1. Joga terapia: časopis online: http://www.sytar.org/Winter2018YogaTherapyToday/index.html.

2. Fromm, E.: Mít, nebo být? Praha: AURORA, 2001. 242 s. ISBN 80-7299-036-5.

3. Joga terapia: časopis online: http://www.sytar.org/Winter2018YogaTherapyToday/index.html.

4. Nietzsche, F.: Tak vravel Zarathustra. Kniha pre všetkých a pre nikoho. Preklad Rastislav Škoda. Bratislava: IRIS, 2002. 236 s. ISBN 80-89018-28-9.

5. Patañjali: A jóga vezérfonala. 2. rozšírené vydanie. Gaia Multimédia Stúdió, rok neuvedený. 113 s. ISBN 963 202 274 2.

6. Swami Rama – R. Ballentine –Swami Adzasaja (2006): Jóga és a psychoterapia. A tudad evolúciója. Mandala véda könyv kiadó. 380 s. ISBN 963 9436 402.

7. Timothy J. Avery: Yoga and PTSD – A Primer on Symptoms and Potential Mechanisms of Change. Winter 2018, p.42-43 dostupné na http://www.sytar.org/Winter2018YogaTherapyToday/index.html.

8. Klosteramier, K.,K. (2001): Bevezetés a Hinduizmusba. Borsodi: Akkord könyvkiadó, 2001. 227 s. ISBN 963 7803 86 6.

Kontakt na autorku:
PhDr. Jana Bartal, PhD.
Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky FF UKF
Hodžova 1, 949 74 Nitra
email: jbartal@ukf.sk

^{Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová}

•