Význam jogy pri celkovom rozvoji detí a mládeže

Abstrakt
Autorka v príspevku približuje vplyv jogy na celkový rozvoj detí a mládeže. Ide o pomocný faktor pri formovaní detí a mládeže, a to nielen z telesného, ale aj psychického hľadiska. Výskumy zrealizované na túto tému jednoznačne dokazujú vplyv meditácie na riešenie problémov v školskom prostredí (pozri www.egészségemre.hu), iné výskumy sa venujú významu jogy v celkovom životnom štýle jedinca.

Kľúčové slová
ásana, joga, rozvoj, dieťa, mládež

Úvod
Príspevok si dáva za cieľ analyzovať význam jogy pri celkovom rozvoji detí a mládeže. Autorka pri príprave tohto článku použila metódu analýzy výsledkov vlastnej praxe učiteľky jogy pre deti a mládež. Zároveň bola použitá metóda syntézy teoretických a praktických poznatkov, čo predstavuje syntézu výsledkov naštudovanej literatúry týkajúcej sa jogy, psychológie, fyziológie a pedagogiky. Tieto poznámky sa potom spájali s praktickým využitím pri jednotlivých hodinách vedených autorkou. Zároveň bola použitá metóda pozorovania počas hodín a v neposlednom rade autorka pracovala s výsledkami spätnej väzby od rodičov, ktorí v neformálnom rozhovore porovnávali stav detí a mládeže pred začatím cvičenia jogy a po ich pravidelnej účasti na hodinách. Zároveň išlo tiež o spracovanie spätnej väzby od samotných detí a mládeže.

Vysvetlenie základných pojmov
V sanskrite je slovo judzs chápané ako sloveso, ktoré vyjadruje spájanie, pokoru, použitie. Slová z neho odvedené sú v Indii obyčajne chápané ako súbor cvičení, náboženský alebo filozofický smer (Klostermaier, 2001, s. 128).

Jogu môžeme chápať aj ako „yogaś citta- vrtti- nirodhah“ (Képeš, In: Tattva, 2014, s. 11), čo sa dá voľne preložiť ako zastavenie toku myšlienok. Ide o akési vymanenie spod vplyvu myšlienok, o stav osobnostnej neangažovanosti z pozície ega, o nájdenie stredu, ktorý nás uvádza do vyrovnanosti vo vzťahu k samým sebe, ale aj vo vzťahu k svojmu okoliu vo všeobecnosti.

„Ásana je pozícia tela v priestore. Túto telesnú pozíciu je potrebné vykonávať vedome. Teda hlbokým ponorom do vlastného vnútra, do jednotlivých svalov, šliach. Ide o hlboké precítenie celého tela. Podľa jogových sútier (spisov) je ásana „vyhovujúca pozícia tela, ktorá je stabilná a príjemná.“ (Patanjali, 2002, s. 29 verš. 2.46) Túto telesnú pozíciu je potrebné vykonávať vedome,  hlbokým  ponorom do vlastného vnútra, do jednotlivých svalov, šliach. Je to hlboké precítenie celého tela.

Ásana je tiež posed a fyzické cvičenia, polohy rozvíjajúce výdrž, pomocou ktorých sa človek naučí ovládnuť a ovládať telo. Znižuje sa únava, upokojí sa nervový systém a mozog sa naučí disciplíne (Képes, 2014, s.15).

Môžeme teda zhrnúť, že ásanu chápeme ako pozície tela, ktoré sú stabilné, bez akéhokoľvek násilia a prepätia. Cvičenie nesmie spôsobovať bolesť, pretože pri joge ide o sústredenú prácu s telom, pri nesprávnom nátlaku môže dôjsť k zraneniam, napríklad k natiahnutiu šliach. Z tohto dôvodu pri zaujímaní telovej pozície – ásany je dôležité sledovať vlastné telo a chápať jeho limity. U detí mladšieho veku sa preto využíva vo väčšine prípadov metóda napodobňovania, čiže deti opakujú po svojom učiteľovi. Deťom staršieho veku a mládeži je potrebné zaujatie ásany primerane vysvetliť, najmä čo sa týka ásan rozvíjajúcich koncentráciu, ktoré sa často cvičia v stoji.

foto: Vladino Žák

Dieťa je podľa pedagogického slovníka definované ako ľudský jedinec od narodenia do obdobia adolescencie. Dieťa a detstvo je popisované a skúmané v psychologických, pedagogických, lekárskych vedách a pod. Pedagogika sa dieťaťom zaoberá ako subjektom edukácie najmä z týchto hľadísk:
1. Vzťah medzi vývojom detí a možnosťami ich vzdelávať. Skúmajú sa závislosti medzi zrením psychických a telesných funkcií a úlohou žiaka, ktorú dieťa v určitom veku prijíma.
2. Spôsoby a obsah vzdelávania dieťaťa v školskom edukačnom prostredí. Hľadá sa, ktoré formy učenia a vyučovania a ktoré ich obsahy sú najvhodnejšie, aby bol celkový rozvoj detí čo najlepšie zaistený (Pedagogický slovník, 2003, s. 46 – 47).

Pod pojmom mládež môžeme chápať sociálnu skupinu ľudí vo veku od 15 do 25 rokov, ktorá je charakteristická tým, že stratila status detí, ale nenadobudla ešte rolu dospelých. Ide o mladých ľudí v rozpätí od nástupu na strednú školu po ukončenie vysokoškolských štúdií. Podľa Pedagogického slovníka je práve účasť mládeže na vzdelávaní dôležitým faktorom rozvoja ľudských zdrojov, vzdelanosti, ale aj ekonomického potenciálu krajín. Tiež je táto sociálna skupina špecifická svojim správaním, názormi, často sa odlišuje od generácie predchádzajúcej aj tým, že má schopnosť navodiť zmenu na báze hodnôt (Pedagogický slovník, 2003, s. 125).

Rozvoj pre potreby tohto článku môžeme chápať v zmysle rastu telesného, psychického a emocionálneho. Psychologický slovník definuje ešte rast horizontálny a emocionálny. Rast telesný je základným prejavom živých organizmov. U človeka ide o prudký rast v prenatálnom období, ktorý sa postupne spomaľuje a končí v dospelosti. Emocionálny rast sa týka ovládania a kontroly emócií a vzniku vyšších citov. Pod psychickým rastom chápeme rozvoj psychických funkcií, schopností, výkonov, celkové psychické rozvíjanie sa (Hartl, Hartlová, 2004, s. 517). Práve na tieto tri časti rozvoja ľudského organizmu priaznivo vplýva cvičenie jogy. Telesný rozvoj z hľadiska zdravia, psychický z hľadiska uvoľňovania nazhromaždeného stresu a emocionálny v procese zrenia priaznivo pôsobí najmä v období puberty a adolescencie nielen vplyvom na hormonálny systém.

Na význam jogy v celkovom rozvoji človeka sa môžeme dívať minimálne z dvoch hľadísk:
1. z hľadiska telesného rozvoja detí a mládeže;
2. z hľadiska psychického rozvoja detí a mládeže.

1. Z hľadiska telesného rozvoja koncepcia hatha jogy vplýva na rozvoj chrbtového svalstva, ak vezmeme do úvahy ásany ako kobra, ťava, kobylka. Zároveň ide o spevnenie trupu, čo je pre správne držanie tela veľmi podstatné. V tomto spevnení hrá významnú úlohu poloha dosky a jej rôzne variácie. Vzhľadom na to, že deti a mládež sú v začínajúcom až prudkom telesnom vývine, cvičenie jogy pomôže správnemu rozvinutiu ich telesného tonusu, preto to môžeme iba odporučiť. Prirodzene berieme do úvahy zdravú časť populácie. Pri problémoch je možné nasadiť koncepciu hatha jogy až po nápravných cvičeniach a najlepšie po konzultácii s lekárom. Napriek tomu aj deti a mládež, ktoré majú problémy s chrbticou, pohybovým ústrojenstvom a pod., nemusia byť vylúčené z hodín jogy, avšak je potrebné pripraviť im individuálne konzultácie. Spoločne s ostatnými sa môžu zúčastňovať napríklad na dychových a očných cvičeniach a relaxácii. Dychové cvičenia (ale tiež poloha ryby, pstruha) majú pozitívny vplyv na deti a mládež trpiace astmou. Pri problémoch so štítnou žľazou je účinná poloha ťavy. Zároveň dychové cvičenia pomáhajú pri koktavosti, najmä u malých detí (predškolského veku) som zaznamenala rýchle účinky. U detí starších je potrebné pracovať nielen s dychom, ale aj s koncentráciou. Prirodzene, z fyziologickej stránky je všetko v poriadku a pomocou jogy odstraňujeme zlozvyk, respektíve nesprávny návyk. Stručne zhrnuté, hatha joga má pozitívny vplyv na pohybové ústrojenstvo, na správne držanie tela, posilňuje imunitný systém, pomáha pri problémoch s koncentráciou, pri problémoch so štítnou žľazou. Zároveň pomáha ako sekundárna terapia pri problémoch s držaním tela, po zraneniach a v prípade koktavosti bez lekárskeho nálezu.

2. Z hľadiska psychického rozvoja – vzhľadom na to, že hatha joga pracuje s rozvojom koncentrácie, pomáha deťom a mládeži lepšie sa sústrediť na zadané úlohy a zlepšovať osobné úspechy, čo posilňuje sebavedomie. Okrem rozvoja koncentrácie a rovnováhy existujú ásany ako poloha žaby a bociana, ktoré majú účinky na pozdvihnutie sebavedomia. Joga zároveň pomáha predchádzať problémom so správaním práve tým, že prepája jednotlivé časti mozgu s pohybom. Predchádzanie má svoj význam najmä u malých detí – tu je hodina jogy zameraná na poskoky, plazenie, chodenie po štyroch, po pätách, špičkách. Práve tieto pohyby vytvárajú správne prepojenia v mozgu, čím sa predchádza problémom v neskoršom veku. Joga svojou prirodzenou skladbou pohybov pomáha tieto problémy riešiť v zárodku alebo im jednoducho predísť, čím sa zároveň odbremeňuje psychika dieťaťa. Taktiež pomáha získať duševnú rovnováhu napríklad dychovými cvičeniami, ktoré učia deti správnemu brušnému dýchaniu, hlbokému nádychu, čo napomáha jednak prekrveniu organizmu a v prípade stresu psychickému upokojeniu. Pomocou pred písomnou skúškou je napríklad dýchanie do brucha v kombinácii prepojenia prstov do chi mudry (spojenie palca a ukazováka). Táto kombinácia je účinná na rýchle odbúranie stresu. Joga a s ňou spojená relaxácia má sekundárne účinky pri problémoch s tetániou, tie je však dobré kombinovať s terapiou, ktorú odporúča psychológ a všeobecný lekár.

Záver
Z hľadiska stanoveného cieľa som chcela poukázať na význam jogy v celkovom rozvoji detí a mládeže. Ide však len o zlomok toho, čo je možné pri cvičení jogy dosiahnuť. Nie je možné v rámci rozsahu príspevku všetko spomenúť, preto som sa pokúsila niekde stručnejšie, niekde trošku hlbšie naznačiť, kde je možné sledovať výraznejší význam jogy v procese fyzického a psychického vývinu detí a mládeže.

Použitá literatúra:

1. HARTL, P., HARTLOVÁ, H. 2004. Psychologický slovník, Praha : Portál, 2004.

2. KÉPES, A. 2014. A hatha – yoga helye a yogairányzatokban. In: TATTVA Jóga  3. Budapest : A Bhaktivedanta Hittudományi Főiskola és a Bhaktivedanta Kulturális és Tudományos Intézet Alapítvány tudományos folyóirata, XVII. Évfolyma 1.szám, 2014. március.

3. KLOSTERMAIER, KLAUS, K. 2001. Bevezetés a Hinduizmusba. Borsodi : Akkord Konyvkiadó, 2001.

4. PATAÑJALI, 2020. A jóga vezérfonala Szanszkrit nyelvből fordította, jegyzetekkel és magyarázatokkal ellátta: FÓRIZS LÁSZLÓ Második,javított, bővített kiadás. Budapest, 2002.  ISBN 963 202 274 2.

5. PRůCHA a kol. 2003. Pedagogický slovník, 4. aktualizované vyd. Praha : Portál, 2003.

6. SÍTA ROJOVÁ V. 2007. Jóga, hry a pohádky Praha : Portál, 2007.

7. www.egészségemre.hu    

Kontakt na autorku:
PhDr. Jana Bartal, PhD.
Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky FF UKF
Hodžova 1
94974 Nitra
Email: jbartal@ukf.sk

Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová