Ak si niekto myslí, že sa v živote už nemá čo naučiť, mýli sa. Pokým sme na tomto svete, stále sa máme čo učiť.
Na základnej škole sme sa prvýkrát zoznámili s písmenami, číslami, naučili nás čítať, písať, počítať príklady a podobne. Nenaučili nás však, ako sa máme učiť. Namiesto toho nám len povedali, čo sa máme naučiť. Hodili nás do hlbokej vody, v ktorej sme sa nejako naučili plávať, lebo sme museli. Väčšina z nás sa v dôsledku negatívnych emócií, tráum z detstva spojených s učením či jednoducho nezáujmu o túto oblasť už radšej ani nezamýšľa nad tým, ako sa vlastne učíme, či je náš spôsob učenia efektívny, prečo nás učenie nudí a či sa to nejako dá zmeniť.
Mám dobrú správu – dá sa to zmeniť. V nasledujúcich odsekoch vám opíšem svoje dlhoročné skúsenosti s učením prepojené s overenými tipmi a trikmi od celosvetovo uznávaného odborníka na zlepšenie pamäti, optimalizáciu mysle a efektívne učenie Jima Kwika.
Jim Kwik je americký podnikateľ, kouč myslenia, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Kwik Learning – firmy zaoberajúcej sa online tréningom a učením. Po úraze mozgu v detstve trpel poruchou učenia, a preto strávil roky trénovaním a vytváraním stratégií, ktoré mu výrazne pomohli zlepšiť mentálny výkon a pamäť. Svoje poznatky a skúsenosti opisuje v knihe s názvom Myseľ bez hraníc, ktorá originálnym a jedinečným spôsobom prináša vedecké a overené postupy používané rôznymi majstrami na urýchlenie učenia a zvýšenie efektivity.
Prednosťou knihy Myseľ bez hraníc je, že obsahuje množstvo ukážkových príkladov zo života autora, jednoduchých cvičení a otázok, ktoré slúžia ako návod na využitie nadobudnutých poznatkov v praxi. Pre čitateľa, ktorý by chcel vo svojom každodennom živote použiť všetko, čo sa v knihe naučil, no nevie, kde začať, pripravil Jim Kwik prehľadný desaťdňový plán, ktorým sa môže riadiť.
Vďaka Kwikovým radám a jeho desaťdňovému štartovaciemu plánu som si dokázal zlepšiť schopnosť zapamätávania si novo naučených vedomostí, odstrániť zlozvyky spojené s učením a zvýšiť schopnosť koncentrovať sa. Overené techniky mi pomohli prekonať ťažké chvíle spojené s učením a zatraktívniť proces učenia.
V tomto článku si predstavíme niektoré z odporúčaní Jima Kwika, ktoré som si vyskúšal na vlastnej koži a ktoré považujem za najdôležitejšie, pričom na konkrétnych príkladoch vám opíšem spôsob, akým ich možno aplikovať do praxe.
Motivácia, cieľ a plány
Človek, ktorý si nie je vedomý destinácie, do ktorej chce doraziť, len blúdi a tápe v tme. Takéto bezcieľne putovanie ešte nikdy nikoho vpred neposunulo. V živote je preto nesmierne dôležité mať jasne a zrozumiteľne zadefinovaný cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. Nadobúdame tak pocit, že náš život (či naše konanie) má zmysel a jasný smer, vďaka čomu sa cítime lepšie.
Keď si neurčíme, kam v živote smerujeme, zažívame sklamanie, frustráciu, máme nedostatok energie, lomcujú nami negatívne myšlienky a emócie naplnené neistotou. A pritom náš mozog má rád istoty, napríklad aj vo forme pravidiel a cieľov (resp. zadefinovania zmyslu života či konania). Náš výkon pri učení teda porastie, ak sme si vedomí dôvodu, prečo sa učíme, t. j. ak máme jasný motív.
Stanovené ciele by mali byť merateľné, aby sme na základe nich mohli vyhodnotiť, ako sa nám darí. Majme však na pamäti, že ciele sú prepojené s plánmi. Je vhodné, ak si vytvoríme plán učenia hneď po zadefinovaní cieľov. Pre lepší prehľad uvediem príklad.
Povedzme, že sme sa v škole dozvedeli, že presne o týždeň píšeme test z biológie pozostávajúci z dvanástich tematických okruhov. V takomto prípade by naším cieľom mohlo byť naučiť sa na tento test tak, aby sme dostali čo najlepšie hodnotenie – dohodnime sa na známke 1. Cieľ by sme mali, a teraz motív.
Naozaj dobrý motív, ktorý nás dotlačí k učeniu, by pre nás mal mať najvyššiu hodnotu a zároveň by mal byť aj dostatočne hlboký. Čo tým myslím?
Učiť sa len kvôli dobrej známke či kvôli rodičom podľa môjho názoru vôbec nie je dobrá a z dlhodobého hľadiska ani udržateľná taktika. Učme sa kvôli sebe. Učme sa, aby sme sa dozvedeli niečo nové a využili to v živote.
V príklade s prípravou na test z biológie by skutočne dobrým motívom mohlo byť učiť sa napríklad preto, lebo je v našom najvyššom záujme ísť študovať medicínu. Tam dané vedomosti určite zužitkujeme.
Ak takéto ambície nemáme, na test sa môžeme pripraviť čo najlepšie napríklad preto, aby sme sa dozvedeli niečo nové o ľudskom tele, rastlinách či zvieratách, v závislosti od toho, z čoho pozostávajú tematické okruhy, ktoré sa máme naučiť.
Plán by sme si mali navrhnúť tak, aby nám čo najviac vyhovoval a aby sme ho dokázali naplniť. Môžeme sa sami seba spýtať: Je reálne, aby som sa každý deň naučil aspoň dva tematické okruhy? Ak áno, do kalendára si zapíšeme na každý jeden deň názvy dvoch tematických okruhov, ktoré sa na test naučíme. To znamená, že na naučenie sa všetkých dvanástich okruhov z biológie máme šesť dní. A čo ten siedmy?
Určite nezaškodí, ak si látku zopakujeme a doprajeme si trocha oddychu. To je pre podanie dobrého výkonu taktiež dôležité.
Nalaďme sa na učenie
Pocity a naše momentálne naladenie sú v procese učenia kľúčové. Nabití pozitívnymi emóciami nielenže znížime odpor k učeniu, ale si aj ľahšie zapamätáme prijímané informácie.
Skvelou pomôckou môže byť počúvanie obľúbenej pesničky tesne pred tým, než sa do učenia pustíme, vytvorenie príjemnej atmosféry prostredníctvom vonnej tyčinky či sviečky alebo pitie čaju. Je dobré využiť to, čo v nás vyvolá príjemné pocity (okrem drog a alkoholu) a ovládnuť náš mentálny a fyzický stav. Vďaka tomu sa pripravíme na učenie a urobíme z neho záživný proces.
Koncentrujme sa a vyhnime sa rozptýleniam
Keď sa plne koncentrujeme na to, čo práve robíme, je veľmi pravdepodobné, že dosiahneme to, čo naozaj chceme, pretože sme emočne a fyzicky odhodlaní. Ak však mysli dovolíme, aby skákala od jednej myšlienky k druhej, strácame sa a dovoľujeme chaosu, aby nás úplne pohltil. Prichádzame tak o motiváciu a všetko naše odhodlanie sa vytráca.
Základným stavebným kameňom pri učení sa je sústredenie, čo v sebe implikuje aj schopnosť vyhnúť sa rozptýleniam. Človek je plne sústredený, keď je schopný udržať vedomie pri jednej veci či činnosti a dokáže sa do nej úplne ponoriť. Preto by sme mali v konkrétnej chvíli robiť iba jednu vec a venovať jej plnú pozornosť. Multitasking je podľa môjho názoru veľmi neefektívny spôsob vykonávania činností, zvlášť pri učení sa.
Pre naplnenie zámeru vyhnúť sa rozptýleniam je nutné, aby sme si ešte pred učením vypli všetky upozornenia na sociálnych sieťach či aplikáciách a stlmili si zvuk. Mne osobne sa osvedčilo, keď som svoj smartfón úplne odložil z dohľadu – do druhej izby. Tak sa mi podarilo eliminovať nutkanie ho neustále brať do rúk a kontrolovať čas alebo upozornenia. Prospešné je aj požiadať rodičov, súrodencov či spolubývajúcich, nech sú zhovievaví a aby nás v nasledujúcich niekoľkých hodinách nevyrušovali.
Nápomocné môžu byť aj rôzne techniky. Jednou z nich je technika známa ako „Pomodoro“ od Francesca Cirilla. Podľa neho (Cirillo, 2006) je cieľom „Pomodora“ maximalizácia koncentrácie človeka, produktivity a jeho motivácie. Táto technika vychádza zo zistenia, že človek sa na vykonávanú úlohu dokáže plne sústrediť len istý čas. Následne by si mal dopriať krátku prestávku, inak jeho koncentrácia a výkonnosť klesajú.
Postup je jednoduchý. Mali by sme si stanoviť úlohu, ktorú chceme splniť, a nastaviť si časovač na dvadsaťpäť minút (tradičný čas odporúčaný autorom techniky – ja si ho zvyčajne nastavím na šesťdesiat minút a viac). Po uplynutí tejto doby si môžeme dopriať dvoj- až päťminútovú prestávku, počas ktorej dovolíme mysli uvoľniť napätie napríklad prechádzkou na čerstvom vzduchu, malým občerstvením a pod. Určite by sme však nemali oddychovať prostredníctvom prezerania sociálnych sietí či vysedávaním pred obrazovkou počítača. Po uplynutí prestávky sa môžeme pustiť do ďalšieho dvadsaťpäť (alebo aj viac) minút trvajúceho bloku a po každých štyroch takýchto blokoch si môžeme dopriať dlhšiu prestávku v rozpätí cca pätnásť až tridsať minút.
Pomodoro technika je skvelá najmä z toho hľadiska, že je flexibilná, dokáže nakopnúť do učenia a môže dopomôcť aj pri trénovaní sústredenia.
Počúvajme a čítajme s otvorenou mysľou
Predtým, než sa pustíme do učenia, by sme mali odložiť bokom všetky domnienky o tom, že už danému predmetu či téme rozumieme. Takéto nastavenie mysle totiž vytvára zbytočné prekážky na ceste, ktoré nám znemožňujú prijať nové informácie.
Namiesto toho predpokladajme, že to, čo si ideme prečítať, je niečo, čo ešte nevieme a potrebujeme to vedieť pre náš budúci život. Môžeme sa dozvedieť úžasné veci, keď sme pozorní, aj napriek tomu, že sme už o danej téme veľa čítali a počuli. Stále máme čo objavovať. Preto by sme si nikdy nemali myslieť, že všetko vieme a všetkému rozumieme. A ak si to už aj myslíme, nemali by sme tomu veriť.
Buďme aktívni, tvoriví a iniciatívni
Učenie sa nie je pasívny proces a nemusí byť nudné a nezáživné. Mozog človeka sa neučí len prijímaním, ale najmä tvorením. Vnesme teda do učenia viac kreativity.
Mne sa osvedčilo písanie stručných poznámok alebo zvýrazňovanie kľúčových a zaujímavých častí v knihe. Nenahraditeľným sa však pre mňa stalo rozprávanie sa s druhými o tom, čo som sa naučil. Vďaka konverzáciám o novo naučenej téme si môžem upevniť nadobudnuté poznatky a pozrieť sa na ňu z viacerých uhlov pohľadu. Navyše ma to núti zvládnuť danú tému tak dobre, aby som ju dokázal vysvetliť iným a aby som bol schopný rozumnej argumentácie.
Okrem iného som sa naučil, že v procese učenia je nesmierne dôležité si klásť otázky, nielen pasívne prijímať informácie. Podľa môjho názoru sú otázky v skutočnosti omnoho dôležitejšie, než samotné odpovede. Kladenie správnych a zmysluplných otázok je znakom bystrej mysle, ktorá má záujem učiť sa a dozvedieť sa niečo nové, pričom nie je v jej záujme iba pasívne prijímať odpovede, ale skutočne premýšľať.
Život nie je o správnych odpovediach, ale o správne kladených otázkach. Tie človeka dovedú k vytúženému cieľu oveľa častejšie, ako premyslené odpovede. Nájde totiž ten, kto aktívne hľadá a premýšľa, nie ten, kto čaká, kým mu druhí prinesú poznanie na zlatom podnose. Preto by sme mali premýšľať nad tým, čo sme sa naučili či si prečítali. Ako môžeme dané informácie premeniť na vedomosti a aplikovať ich v živote? Ako nám môžu zlepšiť život? Prečo by pre nás mali byť hodnotné?
Opakovanie je matkou múdrosti
Jim Kwik vo svojej knihe Myseľ bez hraníc uvádza, že väčšinu informácií, ktoré pri čítaní nadobudneme, do pár hodín aj zabudneme. Preto je opakovanie a pripomínanie si toho, čo sme sa naučili, nesmierne dôležité. Novovzniknuté neurónové spojenia v našom mozgu potrebujú pre udržanie pevných väzieb svoje vzťahy utužiť prostredníctvom opakovania.
Náš mozog je ako krásne pole zarastené pšenicou – keď sa učíme čokoľvek nové, prechádzame po poli a vytvárame trasy. Trasy však zaniknú, ak po nich neprechádzame opakovane.
Pre efektívne učenie je preto prospešné, keď si pred každou novou kapitolou v knihe alebo lekciou zopakujeme to, čo sme sa naučili predtým. Okrem toho, že si lepšie zapamätáme nadobudnuté vedomosti, mozog sa zahreje, naladí sa na učenie a informácie začne vnímať ako hodnotné a dôležité pre zapamätanie. Nie nadarmo sa hovorí, že opakovanie je matkou múdrosti.
Nemali by sme zabudnúť, že vedomosti, ktoré sme nadobudli, nemajú žiaden zmysel, keď ich nevyužijeme. Preto sa snažme aplikovať to, čo sme sa naučili, do praxe, zlepšime si život a inšpirujme tak ostatných. Stačí urobiť jeden krok, začať jednou jedinou vecou a postupne ísť ďalej, až kým sa dostaneme k cieľu, ktorý sme si vytýčili.
Na záver
Čítanie knihy Myseľ bez hraníc bolo pre mňa veľmi pútavé. Jim Kwik mi poskytol mnoho cenných rád, pomohol mi zlepšiť mentálny výkon a pripomenul mi, že v živote môžeme dokázať čokoľvek. Jediné hranice sú totiž len tie, ktoré si sami vytvárame v hlave.
Ak vás, milí čitatelia, zaujali myšlienky, ktoré som vám v tomto článku sprostredkoval, zaobstarajte si knihu Myseľ bez hraníc od Jima Kwika aj vy. Je to skvelé čítanie pre každého, kto chce prekonať hranice svojho mentálneho výkonu a naučiť sa niečo nové.
Použitá literatúra:
- CIRILLO, F. 2006. The Pomodoro Technique (The Pomodoro). [online]. USA, 2006. 44 s. Dostupné na internete: <http://friend.ucsd.edu/reasonableexpectations/downloads/Cirillo%20–%20Pomodoro%20Technique.pdf>
- KWIK, J. 2021. Myseľ bez hraníc: Ako si zdokonaliť myslenie, učiť sa rýchlejšie a žiť výnimočný život. 1. vydanie.Bratislava: TATRAN, 2021. 308 s. ISBN: 978-80-222-1159-8.
Autor: Mgr. Christopher Danis
Jazyková korektúra: Bc. Adriána Kertisová