V sobotu ma navštívil môj priateľ. Prežili sme spolu dva nádherné dni. Zrkadlo po celý čas ani nemuklo. Tvárilo sa neutrálne, akoby tam ani nebolo. A bola som mu za to nesmierne vďačná. No len čo som v nedeľu večer zase osamela, okamžite sa do mňa pustilo: „Kto to bol?“ „Môj priateľ.“ „Keď prišiel, hneď v predsieni si Čítať ďalej…
Dňa 4. júla 2021 sa v Le Muids pri Ženevskom jazere vo Švajčiarsku uskutoční vernisáž tematickej výstavy obrazov „Hĺbka Tatier“ výtvarníka Martina Tamásfiho. Martina poznáte z článku „Príbeh pretkaný silou“, ktorý vznikol z rozhovoru našej šéfredaktorky s týmto mimoriadne talentovaným umelcom. Martin je okrem toho spoluautorom projektu interpretácií, ktorý nájdete v rubrike Umelecká tvorba. „Tatry vedia človeka ľahko preusporiadať Čítať ďalej…
Haló. Kde si? Volám Ťa. Zvláštne, že ma nepočuješ. Volám na Teba, prihováram sa Ti a Ty… akoby som len vzduch. Hladím Ti tvár v každom vánku, objímam Ťa pri každom pohybe či kroku, bozkávam Ťa pri každom strete s Tvojou pokožkou, zhováram sa s Tebou v každom zvuku aj v jedinej hláske, pozorujem Ťa vo dne, v noci. Nespím, nejem. Čítať ďalej…
Stali sa z nás nerozluční priatelia. Keď som bola doma, nosila som ho všade so sebou. Pri príprave raňajok som ho mala položené na kuchynskej linke. Potom som ho aj s jedlom preniesla na stôl na terase, kde sme sa obaja kúpali v lúčoch ranného slnka a naberali pozitívnu energiu do nového dňa. Pred odchodom do práce som ho Čítať ďalej…
Naozaj sa snažím pred niečím zavrieť oči alebo si len nechcem pripustiť, že k sebe vďaka pozitívnej energii priťahujem aj ľudí, ktorí sa so mnou alebo pri mne cítia skutočne dobre, až tak, že odo mňa čakajú viac lásky? Som predsa bytosť ako každý človek na tejto planéte a tiež sa snažím vyrovnávať so svojimi Čítať ďalej…
Vídala som ho na rohu každý deň. Vždy, keď som ráno vychádzala z domu, s neochvejnou istotou som vedela, že tam bude stáť. A keď som po štvrtej opúšťala kanceláriu, tešila som sa, že sa pri ňom na chvíľu pristavím. Zakaždým sme si povedali zopár viet a posťažovali sa jeden druhému na život a okolitý svet. Zvykla som si Čítať ďalej…
Som skutočne šťastná, že si pri mne. Nevidím Ťa a predsa viem, že si tu. Vypĺňaš sebou celý môj priestor zvnútra aj zvonku. Si všade, kam sa pozriem, kam až moje oči dovidia. Si všetko, čoho sa môžem dotknúť, a predsa si nedotknuteľný. Si priestorom medzi podlahou a stropom. Si úplne všetkým. Si nepredstaviteľnou súčasťou môjho života a ja, Čítať ďalej…
Hory onemeli. Počuť spev vtákov, občasný šum vetra, pred ktorým sa celá krajina skláňa, a za tým všetkým počuť ticho. Áno, ticho. To, ktoré pláva krajinou už od počiatku vekov. To ticho, ktoré obopína celučičký svet a zároveň sa dotýka aj našich sŕdc. To vzácne ticho, ktoré tvorí nás samotných, z ktorého sme vzišli a do ktorého sa Čítať ďalej…
Na srdci bolí, v duši strachstrácam sa v cudzích hrách.Tichom si srdce liečim, časom si tuhý čaj nalievam.Tichom si dušu liečim, s priateľom diablom sedávam.Ticho sa smejem na jeho vtipe,o žití, biede a starosti.Smejem sa tichom, tým jeho vtipomo láske, snoch a radosti. Jana Bartal
Pozlátený vejár zmieta dolu prach, Jang vo výške balansuje na hranách, v nevôli navôkol blúdi čínsky drak, mágiou Jü-Chuang zaslepil mi zrak. Vo víre šialenstva červený šat prúdi, mozaika mystiky ozajstnosť sľúbi. Veríš jej, neveríš, nebude ťa súriť, pod jej krídla schováš sa, keď začína búriť. Úkryty viery ponúkajú ľuďom nádej, ak neveria realite, je Čítať ďalej…