Ťažká schizofrénia vystúpiťZ jednej dimenzie bytiaVplávať do druhej úplne odlišnejCítiť tlkot srdca v niekom inom a predsa vo mneMyšlienky hmýria mi hlavou,Čo skutočnosť je a čo predstavou?Kam sa rútim, keď myslím hlavou?Do tieňov a tmy z ega, kde svetlo chýbapoužiť srdce by mohla byť osudná chyba.Tak nechám voľne plynúť tie davy slov v mojej mysli,svet je aj tak zvyknutý na výmysly. Jana Čítať ďalej…
Bežím po lúke, miesto také vzdialené, no v tomto momente také známe a blízke môjmu srdcu. Nikdy som na tomto mieste nebola, a predsa moje nohy predbiehajú jedna druhú, poznajú každý milimeter tohto sveta. Je toto môj svet? Priveľa otázok? Hľadaj bodky namiesto otáznikov! Zem pod mojimi nohami je taká tvrdá a pevná, no moju Čítať ďalej…
Spútaná, zmätená, osamotená a v pretvárkach. Kde si? Temnota ťa skoro pohltila, no ešte ťa drží slabý plamienok nádeje. Myslíš si, že je to len štýl života, nájdené šťastie?! Môže však kedykoľvek zmiznúť. Chopila si sa ho! Teraz si sa rozhodla užívať. Už ti bránim? Áno, vravela som: „Zastaň a vráť sa, nechaj si to prejsť hlavou.“ Prečo Čítať ďalej…
ZIMA. Čo ti napadne, keď počuješ toto slovo? Biela… Ľadová… Zablatená… Suchá… Zima na horách… Zimné mesiace… Rozprávka o Mrázikovi… Zimný slnovrat… Zimné práce… Sneh… Umelý sneh… Sánkovačka… Lyžovačka… Zima prenikajúca do špiku kostí… Zimné prázdniny… Zimná dovolenka… Každý si so slovom zima spája niečo iné. Závisí to od toho, aký je jeho osobný postoj k tomuto Čítať ďalej…
JA: Bojím sa. STRACH: Viem. Preto som tu.JA: Ale ja ťa nechcem. Choď preč.STRACH: Prečo by som mal odísť? Je mi s tebou dobre.JA: Ale mne nie je dobre s tebou! Tak už choď!STRACH: Len sa rozčuľuj, robí mi to dobre.JA: Ale ty nerobíš dobre mne!STRACH: Ak ti tento slovný pingpong pomáha, môžeme v ňom pokračovať.JA: Ešte Čítať ďalej…
Na hladine jazierka sa ako hviezdy trblietali slnečné lúče. Stromy sa v odraze kochali svojou krásou, biele oblaky plávali po tyrkysovomodrej oblohe a vtáčiky šantili vo vetre. Jeden z nich si sadol na konár malého stromu a rozospieval sa. Ladná melódia jeho piesne roztancovala kvietky, ktoré hrdo strážili hostí sediacich pri brehu. Z farebných kvetov Čítať ďalej…
Tichá explózia Tohtoročná jeseň na nás vychrlila explóziu farieb a vôní. Urobila to tak potichu a nenápadne, že si to mnohí z nás vôbec nevšimli. A ona to vie. Preto sa nám prihovára zvukom. Šušťaním lístia na chodníku. Hvízdaním vetra v korunách stromov. Praskaním vetvičiek pod nohami. Radostným výskaním detí pri púšťaní šarkanov. Myseľ a srdce v očistnom kúpeli Neponáhľaj sa. Čítať ďalej…
Ak sú oči oknom do duše človeka, tak Martinove obrazy sú oknami do duše prírody. Oknami takými priezračnými ako krištáľ, cez ktoré možno pozorovať panenskú prírodu utkanú z čírej lásky. Krajina na obraze doslova ožíva. Načahuje ku mne ruky a hladí ma po tvári. Jej dotyk je svieži a plný života. Pokojom a nehou napĺňa postupne nielen moje Čítať ďalej…
Človek zmietaný búrkami života. A predsa hrdo a pevne stojí. Ukazovateľ smeru. Človek zmietaný búrkami života Svoje najlepšie roky má už za sebou. Keď sa naňho pozrieš, vidíš to jasne. Nepochybuješ. No neľutuj ho. On to nečaká, on to vôbec nepotrebuje. Nezaujíma ho, čo si o ňom myslíš. On vie svoje. Vie najlepšie, čím všetkým si prešiel a aké Čítať ďalej…
Pýtaš sa: ,,Prečo?“ Odpoveď je ukrytá vždy v Tvojom tele. Telo v tomto príbehu predstavuje obálku, v ktorej je uložený papier. Ja teraz píšem jednotlivé hlásky, pospájané do slov, na papier, ktorý vidím, držím ho, je pre mňa skutočný. Obálka je len preneseným slovom a v skutočnosti predstavuje telo, ktoré sa mení. Papier v obálke Čítať ďalej…