Viečka padajú a stále nižšie,po prvom dúšku vzduchu chladného,si rád, že ste si bližšie. Jemná tráva, kvapky rosy.V predstavách tam kráčaš bosý.Počuješ to?Šum potoku. S lúčnou trávou bok po boku. Za to by ona všetko dala.Od mala tam chodievala.Nemé objatie hory-lúky darujú nám.Tak intímne, že nevadí ti kráčať sám. Neskrotný vánok a plané slnka lúče,od jej srdca tajné Čítať ďalej…
Kde bolo, tam bolo, na rázovitom Horehroní, bola raz jedna chalúpka Pastierskou kolibkou zvaná a v nej žila krásna Zuzana. Bola nielen krásna, ale aj pracovitá, múdra, pokorná a mala dobré a láskavé srdce. Bola obklopená množstvom priateľov, ktorí boli rovnako šikovní, a preto bola jej Pastierska kolibka stále plná všakovakých vecí, ktoré slúžili pre potechu nielen oka, srdca a duše, Čítať ďalej…