Keď nás niečo zabolí, ideme k lekárovi. Dĺžka času meraného od nástupu zdravotného problému po návštevu ambulancie závisí zvyčajne od intenzity nášho osobného diskomfortu súvisiaceho s ochorením. V niektorých prípadoch odkladáme vyšetrenie najdlhšie, ako sa len dá. O takto zanedbaných stavoch by určite vedeli veľa rozprávať napríklad zubári. Ďalšou citlivou časťou tela, s ktorou otáľame, je oblasť, na ktorú Čítať ďalej…
Stereotypy sú naučené vzorce správania, ktoré si najčastejšie osvojujeme od rodičov. V našej kultúre sú hojne zaužívané a ľudia sa ich držia, lebo s ich pomocou sa im lepšie rozmýšľa a následne rozhoduje. Často sa nimi upokojujú a utiekajú sa k nim, akoby to bola ich bezpečná zóna. Sú vnímané ako niečo, čo by sa nemalo meniť, pretože sú obrazom spoločnosti Čítať ďalej…
Tichá explózia Tohtoročná jeseň na nás vychrlila explóziu farieb a vôní. Urobila to tak potichu a nenápadne, že si to mnohí z nás vôbec nevšimli. A ona to vie. Preto sa nám prihovára zvukom. Šušťaním lístia na chodníku. Hvízdaním vetra v korunách stromov. Praskaním vetvičiek pod nohami. Radostným výskaním detí pri púšťaní šarkanov. Myseľ a srdce v očistnom kúpeli Neponáhľaj sa. Čítať ďalej…
Ak sú oči oknom do duše človeka, tak Martinove obrazy sú oknami do duše prírody. Oknami takými priezračnými ako krištáľ, cez ktoré možno pozorovať panenskú prírodu utkanú z čírej lásky. Krajina na obraze doslova ožíva. Načahuje ku mne ruky a hladí ma po tvári. Jej dotyk je svieži a plný života. Pokojom a nehou napĺňa postupne nielen moje Čítať ďalej…
Komunikácia je základom každého vzťahu, či už ide o ten partnerský, alebo vzťahy medzi deťmi a rodičmi. Tak ako ich môže nesprávna komunikácia skomplikovať, tá správna ich vie, naopak, zlepšiť. Poďme sa spolu pozrieť na komunikáciu medzi rodičom a dieťaťom. Rozhovor s naším dieťaťom je niekedy náročný. Môžeme mať pocit, že ho nechápeme alebo že ono nechápe nás, máme Čítať ďalej…
Byť rodičom je síce tá najkrajšia, ale zároveň najťažšia rola, ktorú nám život prinesie. Snažíme sa svoje deti vychovávať, ako najlepšie vieme, ale napriek tomu niekedy môžeme mať pocit, že nerobíme dosť. Ruku na srdce, milí rodičia, koľkí z vás si aspoň raz položili otázku: „Čo som urobil/a zle? Kde som zlyhal/a?“ Skúsme spoločne nájsť odpoveď, či Čítať ďalej…
Dobrý deň, dovoľte mi, aby som sa predstavila. Volám sa Slabosť. Narodila som sa… čo ja viem… vtedy sa ešte neprideľovali čipy, rodné listy ani občianske preukazy. Zaokrúhlim to, plus-mínus-autobus, bolo to na úsvite vekov. Som už stará ako ľudstvo samo, a teda zrelá a skúsená dáma. Niečo o ľuďoch viem a vám to rada Čítať ďalej…
Človek zmietaný búrkami života. A predsa hrdo a pevne stojí. Ukazovateľ smeru. Človek zmietaný búrkami života Svoje najlepšie roky má už za sebou. Keď sa naňho pozrieš, vidíš to jasne. Nepochybuješ. No neľutuj ho. On to nečaká, on to vôbec nepotrebuje. Nezaujíma ho, čo si o ňom myslíš. On vie svoje. Vie najlepšie, čím všetkým si prešiel a aké Čítať ďalej…
Možno to znie ako klišé, ale je to pravda. Určite ste už počuli známy pokyn letušky, ktorá hovorí, že najprv si máme nasadiť kyslíkovú masku my, a až potom s tým pomôcť druhým. Presne o tom to je. Na to, aby som mohla podporovať druhých, musím zabezpečiť sama pre seba to, čo potrebujem. Musím mať dostatok Čítať ďalej…
V dnešnej časti seriálu „Z druhej strany fotoobjektívu“ by sme vám radi predstavili pozoruhodnú mladú umelkyňu, 18-ročnú Emu Bartal. Fotografie jej obrazov nájdete v našom časopise pri básňach jej mamy, Jany Bartal, našej internej kolegyne. Na konci tohto medailónu vám ponúkame minigalériu ďalších výtvarných diel z Eminho ateliéru. Aká bola vaša cesta k výtvarnému umeniu? Maľovať, kresliť som začala už Čítať ďalej…