Ťažká schizofrénia vystúpiťZ jednej dimenzie bytiaVplávať do druhej úplne odlišnejCítiť tlkot srdca v niekom inom a predsa vo mneMyšlienky hmýria mi hlavou,Čo skutočnosť je a čo predstavou?Kam sa rútim, keď myslím hlavou?Do tieňov a tmy z ega, kde svetlo chýbapoužiť srdce by mohla byť osudná chyba.Tak nechám voľne plynúť tie davy slov v mojej mysli,svet je aj tak zvyknutý na výmysly. Jana Čítať ďalej…
Snáď nie je ani potrebné viac slov premeň sa do vlastných snov. Na vlnovej dĺžke tej zvláštnej energie ten nápad nech ticho plynie. Sústreď tú silu, čo pohne Ťa ďalej, snívať sa oplatí. Po krokoch posúvaj sa stále v snovej práci neustálej. Život bez snov ako motýľ uletí a nečaká na tvoje… práve. Žiť sa Čítať ďalej…
Na srdci bolí, v duši strachstrácam sa v cudzích hrách.Tichom si srdce liečim, časom si tuhý čaj nalievam.Tichom si dušu liečim, s priateľom diablom sedávam.Ticho sa smejem na jeho vtipe,o žití, biede a starosti.Smejem sa tichom, tým jeho vtipomo láske, snoch a radosti. Jana Bartal
Pozlátený vejár zmieta dolu prach, Jang vo výške balansuje na hranách, v nevôli navôkol blúdi čínsky drak, mágiou Jü-Chuang zaslepil mi zrak. Vo víre šialenstva červený šat prúdi, mozaika mystiky ozajstnosť sľúbi. Veríš jej, neveríš, nebude ťa súriť, pod jej krídla schováš sa, keď začína búriť. Úkryty viery ponúkajú ľuďom nádej, ak neveria realite, je Čítať ďalej…
Milujem objatia, rozhovory a pohľady a opak, čo nemilujem, sú len obyčajné dohady. Ticho vo mne nepochádza zvnútra. Ale môže sa stať, že tu už nič nezostane zajtra. Mojím úspechom je každý zapamätateľný nádych, no ani výdych mi nevyrazí môj posledný dych. Nespomeniem si na všetky svoje doterajšie slabiny, ale dôležitejšie pre mňa sú neutíchajúce Čítať ďalej…
Keď prišla som domova smela som zostať.Keď prišla som domova my sme to cítili.Keď prišla som domovláskou sa stať.Keď prišla som domovvšetko sme spojili.Možno sa skotúľa slza po tvári,ona len vyčistí smútky a chmáry.Nebráň sa volaniu duše,však život osudom to píše.Ty si len cestu vyberáš.Či tancom, spevom, úsmevom, perom.Všetko je také ako má byť.Nauč sa všetko Čítať ďalej…
Zastaviť sa v plynulosti Otočiť čas Vrátiť to ticho, čo V každom je z nás Ticho, keď duša s dušou vedie rozhovor Keď kvapkáš po kvapkách do oceánu ticha Kde rozplynieš sa, ostávaš Bez formy a hmoty Len plynieš tak ticho ako čas, Ktorý zastaviť si chcel Si otáznik v dave plynulostí, si duša Predsa však človek z mäsa a kostí Máš svoje milé Čítať ďalej…
V čiernych opätkoch opúšťala tmu, mysľou blúdi vo svojich snoch, dávno kvapiek dažďa ignoruje zvuk. Nie je tu pre teba aj keď ju považuješ za nevinnú, pľúca, šluk, stiahol hruď, emócie ako krvi prúd. -Prespím tu- vypúšťa potichučky z úst, za ruky ťahajú sa dnu, emócie ich telá prepadnú, v strede noci hľadajú v metaforách Čítať ďalej…
Jej obrazy bez prestania plynú že ani nestíham zložiť nohu z plynu a možno práve ony mi v tom bránia aby som vychutnal tajomstvo zaspávania sladký moment keď ma ani za nič neprinútia opustiť karmu samoty a zabudnutia kým v bezvedomí a celkom neznámy a nezraniteľný osudovými ženami neskončím nakoniec v dlhom hľadaní s ťažko Čítať ďalej…
Šumenie lístia, ostré slnko, chladný vzduch, prekliate miesta, temných nocí nekončiaci kruh, vchod cez rozpadnuté strúchnivelé dvere, vŕzgajú pánty v každom ďalšom smere. Po zemi rozplýva sa nepriehľadná hmla, zo zrkadiel vedľa políc vyžaruje strach, schody plačú po každom ľudskom kroku, pavučiny obkľúčili umelcovu sochu. V pozlátenej vani stojí zakalená voda, z viktoriánskych kohútikov kvapká Čítať ďalej…