Naposledy som písala príspevok na tému jednorodičovstva. Dnes nebudem odbiehať ďaleko a budem sa venovať rodičom, ktorí majú na starosti väčšinu povinností, či už ide o jednorodičov, alebo matky, ktorých partneri napríklad dlhodobo pracujú v zahraničí.
Byť rodičom je vlastne druhé zamestnanie. Keď odídete z práce, čaká vás oddych? Väčšinou asi nie. Začína ďalšia služba, keď je potrebné vybrať dieťa zo školy, doviezť ho domov, spraviť úlohy (čo sa zvyčajne podobá na boj), navariť večeru, venovať sa domácnosti, urobiť večernú hygienu a uspať dieťa (čo sa môže zvrtnúť na ďalší boj). Večer, keď dieťa zaspí a my si splníme všetky povinnosti dňa, túžime už len po sprche a pohodlnej posteli. Lenže keď zaspávame s myšlienkami, čo treba nasledujúci deň stihnúť, a držíme v hlave množstvo ďalších vecí, ani ten spánok nemáme kvalitný a ráno sa zobudíme unavení.
Žijeme v uponáhľanom svete plnom zodpovednosti a povinností a popri nich často zabúdame na seba. Úprimne sa spýtajte: „Venujem samému sebe dostatok času na psychohygienu?“ Predpokladám, že väčšia časť odpovedí bude znieť: „A kedy?“ Je to prirodzené, no treba si uvedomiť, že práve čas, ktorý venujeme iba sebe, a psychohygiena s ním spojená sú prevenciou pred vyhorením. Áno, existuje termín „syndróm vyhorenia rodiča“. Ak ste sa s ním ešte nestretli, pre priblíženie vymenujem jeho základné prejavy:
- obrovské vyčerpanie z rodičovských povinností,
- emocionálny odstup od detí,
- pocit otrávenia z role rodiča,
- strata celkového zmyslu rodičovstva.
Naše dieťa nevie pochopiť náš pocit vyhorenia, prečo chceme byť sami, prečo ho neobjímeme, prečo mu povieme, aby išlo preč. Bolí ho naše: „Čo je zas?“ a „Daj mi teraz pokoj.“ Tento stav je potrebné dieťaťu vysvetliť primeraným spôsobom, aby pochopilo, že neurobilo nič zlé. Moja vedomosť z praxe ukazuje, že keď dieťa niečo nechápe, väčšinou si myslí, že ono je na vine, a tým sa trápi. Preto je najlepšie syndrómu vyhorenia predchádzať, ak je to možné. Pozrime sa, ako na to.
V prvom rade je dôležité nájsť si čas pre seba. V živote, ktorému vládne neustály stres a stereotyp, premýšľame najmä o tom, čo je potrebné, a nie o tom, čo by sme chceli. Nájdime si nejakú záľubu, pri ktorej si oddýchneme. Pre mňa je to maľovanie. Keď maľujem, nemyslím na nič iné, udržiavam si čistú hlavu, aj keď to trvá možno len hodinu. Keď už som spomenula stereotyp, je príjemné zmeniť prostredie, stretávať sa s priateľmi. Nehľadať dôvod, prečo sa nám nedá, ale skúsiť nájsť spôsob, aby sa nám dalo. Je fajn, ak máme priateľov medzi rodičmi, vieme sa porozprávať alebo si navzájom poradiť. Najhorší variant je izolovať sa s myšlienkou, že na spoločenské vyžitie nemáme čas. Tiež je dobré zacvičiť si napríklad jogu alebo pilates. Takýto spôsob pohybu pomáha nielen telu, ale aj duši.
Dôležitý je aj kvalitný spánok. Keďže som rodič, tiež myslím na to, čo treba urobiť a na čo nesmiem zabudnúť. Ak mi to napadne večer, keď už ležím, myšlienku si zapíšem na papier, ktorý mám vždy pri posteli. Takto mám istotu, že na nič nezabudnem, a nemusím to držať v hlave. Myseľ je vďaka tomu čistejšia a lepšie spím. Tiež pomáha spísať si zoznam vecí, ktoré ma v daný deň čakajú. Udržiavam si tak prehľad a pri odškrtávaní vybavených záležitostí mám dobrý pocit, že som všetko zvládla. Ak skutočne nie je možné byť ani hodinu bez dieťaťa, vezmite ho so sebou do prírody na menšiu túru, počas ktorej vy načerpáte sily po duchovnej stránke a dieťa sa unaví.
Nikomu neprospieva, ak je nonstop v rovnakom kolotoči a pendluje len medzi prácou a domovom. Verte, že pri správnom zorganizovaní času tú chvíľu pre seba nájdete. Ak si má človek zachovať dobré psychické zdravie, medzi pracovným a osobným životom by mal udržiavať rovnováhu, a to bez potrebnej psychohygieny nie je jednoduché zvládnuť. Nájdime si čas byť so sebou samým, aby sme si utriedili myšlienky, vyčistili hlavu a mentálne si oddýchli, ak nechceme mať nepríjemnú skúsenosť so syndrómom vyhorenia rodiča.
Autorka: Mgr. Veronika Poláková, PhD.
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová