Abstrakt:
V tejto časti nášho príspevku sa budeme zaoberať pojmami rozhodovanie a slobodou rozhodovania. Tieto pojmy budeme analyzovať z viacerých pozícií. Cieľom je otvoriť tému slobodného rozhodovania.
Kľúčové slová:
rozhodovanie, rozvažovanie, usudzovanie, úsudok, zvažovanie
Úvod:
Každý z nás sa už ocitol v situácii, keď sa nevedel rozhodnúť. Niekedy je rozhodnutie jednoduché a rýchle, no inokedy zasa náročné, pretože sa stretávame s vnútornou dilemou keď nám naše vnútro káže jedno, ale rozum vraví iné. Ako je to teda s rozhodovaním? Ako sa vlastne rozhodujeme? Môžeme sa vôbec rozhodovať slobodne?
Predpoklady rozhodovania
Prvým predpokladom pre rozhodovanie je usudzovanie, ktoré v krátkosti môžeme charakterizovať ako istý spôsob využívania logických myšlienkových postupov. Na základe logických postupov si vytvárame predpoklady, ktoré overujeme, prípadne novo poznávame. Z tohto hľadiska ide skôr o priebeh istého procesu uvažovania (Hartl, Hartlová, 2000).
Nesmieme zabúdať, že aj tento proces potrebuje svoj čas zrenia, ale tiež dostatok informácií a schopností používať logické operácie, akými sú analýza, syntéza, indukcia a dedukcia. Dôležité je vedieť správne používať logické operácie, na základe ktorých prebieha proces usudzovania.
S usudzovaním bezprostredne súvisí úsudok. Úsudok je logická forma spojenia viet, ktorým sa hovorí výroky. Posledná veta v tomto procese sa nazýva záver, ktorý je dôsledkom predchádzajúcich viet – premís. Ak záver logicky vyplýva z premís, vtedy hovoríme o platnosti úsudku. Úsudok môžeme ešte ďalej členiť na bezprostredný a sprostredkovaný (Bartal, 2021).
Ďalej si v krátkosti charakterizujeme pojem rozvažovanie. Tu je dôležité podotknúť, že ide o proces rozumového poznávania, ktoré je založené na porovnávaní. Rozvažovanie je obohatené o hodnotovú zložku, ale aj o osobnostné vedomé a nevedomé motívy. Dôležitú úlohu v tomto procese má naša skúsenosť, inteligencia a zameranosť (Hartl, Hartlová, 2000).
Pred samotným rozhodnutím prechádzame špecifickým stavom mysle, ktorý nazývame zvažovanie. Korený (2013, s. 79) ho definoval tak, že si „aktér predstavuje rôzne ‚dobré‘ (žiadúce) a ‚zlé‘ (nežiadúce) následky, ktoré s určitým stupňom pravdepodobnosti očakáva od možných alternatív konania“. Ak sa nachádzame v tomto špecifickom stave mysle, a teda ak zvažujeme, prechádzame vlastne individuálnou voľbou, ktorá je založená na našich vlastných preferenciách. V tomto kontexte potom môžeme hovoriť o dobre alebo zle zvážených rozhodnutiach (Korený, 2013).
Všetky tieto spomenuté predpoklady odkazujú na našu schopnosť logicky uvažovať, usudzovať, rozvažovať, zvažovať, ale zároveň však vnímať svoju jedinečnosť ako výrazný činiteľ pri tvorbe konečného rozhodnutia.
Ako chápeme rozhodovanie
Pod pojmom rozhodovanie rozumieme vedomú voľbu z viacerých možností. Ide o kognitívny proces v zložitejšej situácii, keď máme k dispozícii viacero alternatív. Do úvahy berieme viac faktorov, akými sú napríklad situácia, kde sledujeme to, či sme pod nejakým tlakom, ďalej zisťujeme, či máme k dispozícii dostatočné množstvo informácií. Rozhodovanie je tiež ovplyvnené osobnosťou, jej emocionálnym nastavením, intuíciou, skúsenosťou a predsudkami.
Rozhodovanie môžeme deliť na živelné, konvenčné, stereotypné, rutinné a ďalšie (Hartl, Hartlová, 2000).
Záver:
Sloboda v rozhodovaní spočíva práve v tom, že sme schopní vnímať to, čím všetkým sme ovplyvnení, že dokážeme predpokladať dôsledky našich rozhodnutí, ale najmä, že sa dokážeme z vlastných rozhodnutí poučiť a meniť svoj postoj k sebe a tým sa ďalej meniť a rozvíjať. Sloboda je tiež v tom, že sa za svoje rozhodnutia netrestáme, ale učíme sa z nich, ako byť lepším človekom. Sloboda však môže byť aj pravým opakom, pretože si za naše rozhodnutia môžeme stanoviť trest, z ktorého sa poučíme. Všetko záleží na našom osobnostnom nastavení, hodnotách a prioritách.
Rozhodovanie je úzko spojené s naším morálnym habitom a jeho silou uplatňovanou pri konkrétnych rozhodnutiach. Sloboda rozhodovania je vedomá voľba konkrétnej možnosti a s ňou súvisí aj zodpovednosť za následky danej voľby. Bez tohto vedomia by naše rozhodnutie sa pre výber danej možnosti nemohlo byť slobodné. Aj keď je ľahké vyhovárať sa na zlé vonkajšie podmienky, nedostatok informácií, zlú situáciu a rôzne iné vonkajšie faktory, v konečnom dôsledku vždy ostávame iba my sami vo vlastnom vnútri spolu s vlastným svedomím. Celý tento proces prebieha v našom vnútornom svete, ktorý do vonkajšieho sveta pretaví naše rozhodnutie. To, aké bude, závisí len a výlučne od nás.
Použitá literatúra:
1. Bartal, J. 2021. Úvod do problematiky etického rozhodovania. 1. vyd. Nitra : UKF, 2021. 133 s. ISBN978-80-558-1665-4
2. Hartl, P. – Hartlová, H. 2000. Psychologický slovník. 1. vyd. Praha : Portál, 2000. 776 s. ISBN 80-7178-303-X
3. Korený, P. 2013. Morálna voľba. 1. vyd. Boskovice : ALBERT, 2013. 238 s. ISBN 978-80-7326-238-9
autorka: PhDr. Jana Bartal, PhD.
jazyková korektúra: Bc. Adriána Kertisová