Buď je to v skutočnosti zle pomenovaný strach z choroby alebo fyzickej či psychickej bolesti, keď človek predpokladá, že na konci svojho života bude určite trpieť.
Alebo strach zo staroby pôsobí pre prehnanú starosť človeka o svoj zovňajšok, keď uletel na svojom narcistickom či metrosexuálnom postoji a viac sa zaoberá obalom ako vnútrom.
Vnútornú silu človeku zobúdza a zbavenia sa ponižovania od druhých nezachráni nič iné ako sebaláska. Nie tá egoistická, ktorá valcuje ďalej, len inou formou, ale úprimné prerazenie priechodného kanálu energie k vášmu srdcu a prijatie sa na všetkých úrovniach. Úctu musí mať človek najprv sám k sebe, bez tohto bude pre druhých vždy len handrou.
Alebo máte obavy, že sa o vás budú musieť v starobe postarať mladí? Len pekne prijmite, že budete obsluhovaní, vy ste rovnako tak utierali zadočky svojim deťom a im tiež neodpadnú ruky. Začnite sa mať radi, máte nárok na vracajúcu sa mincu.
Či máte strach, že skončíte v starobinci, lebo deti na vás nemajú čas už ani teraz? Veselý človek si nájde priateľstvá všade, aj deň pred svojím skonom. Život je pre neho jedna veľká prechádzka, na ktorej stretá množstvo nových a obohacujúcich duší. Prebuďte prameň vitality v sebe a o to menej budete závislí od druhých, všetky strachy pominú.
Prijatím starnutia vás zaleje spokojnosť, ktorá dodá bunkám vieru v ozdravenie a proces starnutia o čosi spomalíte. Naďalej cvičte a používajte krémy, výživové doplnky a iné produkty, ktoré pomáhajú bunkám regenerovať sa, dodávajú im ideálnu výživu a ozdravujú ich, ale v prvom rade prijmite obraz seba ako spokojného starčeka alebo starenky, ktorá sedí na lavičke a nádherne zvráskavená sa teší z hry vnúčat. Toto prijatie je oslobodenie.
Všetko, čo sa narodí na Zem, starne a raz i zomrie. Prestaňte sa báť strašiaka, ktorého ste sami stvorili. Ako ste ho sami stvorili, vy jediní ho môžete aj rozobrať, chce to len iný uhol pohľadu. Majte v úcte seba, život, a tým budete mať v úcte aj starobu a smrť. Nebude to ignorancia ani prehnané obávanie sa, bude to hojivé prijatie. Tak sa staroba aj smrť znova stanú normálnou súčasťou bytia a prestanú na seba upozorňovať cez bolesť.
Autor: Pavel „Hirax“ Baričák
text je úryvkom z knihy, neprešiel redakčnou jazykovou úpravou
Článok je úryvkom z knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Šlabikár šťastia 5., Psychický obor – s láskavým súhlasom autora. Viac o knihe nájdete TU.