Môj život nie je priamočiara línia, je to skôr vlnka: raz je to radosť a šťastie, inokedy som v tichosti a sama so sebou. Nakoniec, veď to žijeme všetci: radostné okamihy sa striedajú s vážnejšími, kedy prichádza čas bilancovania, prehodnocovania, premýšľania, vzdávania sa starého už nepotrebného a otvárania sa novému, vítanému.
Moje detstvo bolo priam ukážkové. Milujúci rodičia, úplná rodina a zázemie, mladšia sestra a brat. Aj vďaka rodičom a ich priateľskej a neautoritatívnej výchove som patrila medzi spokojné deti, vrátane obdobia puberty. Inklinovala som ku knihám. Dobrá kniha bola prečítaná za deň a noc, následne odovzdaná sestre, prečítaná znova a predebatovaná. Takto sme prečítali stovky, možno aj tisícku kníh.
Dominantnou témou však pre mňa bola téma smrti, života po živote, filozofia, viera, zmysel života, láska. Môj prvý dotyk so smrťou bol vtedy, keď nám v triede tragicky zomrela spolužiačka Katka. Mali sme iba desať rokov. Predtým chodila k nám domov a kreslili sme si motýle. Teraz je motýľom aj ona. Cítim jej prítomnosť často, akoby mi našepkávala z inej dimenzie…
Krátko po jej nehode bojoval o život aj náš milovaný otec. Automobilová nehoda, smútok a nešťastie v rodine nás spojilo. Tí, ktorí to nezvládli odišli a už viac neboli rodinnými priateľmi. Obdivujem našu maminu, ako to zhruba rok zvládala s tromi malými deťmi a mužom v nemocnici. Som vďačná vtedajším odborníkom za jeho záchranu. Žiť však chcel hlavne on. Mal predsa nás a ešte nechcel odísť. Vrátil sa k nám odtiaľ, odkiaľ iní už nechcú alebo nemôžu prísť. Je mojím symbolom istoty a ochrany, tak ako každý dobrý otec.
Vyštudovala som vysokú školu a stretla som muža svojich snov – aspoň tak som ho vtedy vnímala. Čakala som s ním dieťatko, moje vytúžené a milované dieťa, ale on sa na to ešte necítil. Nemal istotu a vieru v rodinu. Neodišiel, ale ani nezostal…
Chvíle šťastia s bábätkom, prvý úsmev a smiech som počula a videla iba ja. Dcérin plač a neistotu som tíšila iba ja. Dostala som dar, po ktorom som túžila, mala som dcérku a milovala som ju, najviac na svete, a ona mňa… Ale chcela som mať úplnú rodinu, tešiť sa s niekým, aj sa podeliť o starosti!
Potom prišiel: jej otec a môj muž. Vrátil sa pripravený sa o nás postarať. Narodili sa nám ďalšie dve deti, synovia. Prišli na svet v období, kedy mi ako veľkí učitelia nastavovali zrkadlo a učili ma to, čo som nevidela a nevedela. Áno, deti prichádzajú vtedy, keď sme pripravení prijať ten nával šťastia ale aj strachu, radosti aj zodpovednosti… Našla som sa, dala som im všetko čo som vedela, s láskou a slobodou.
Moja dcéra je však iná, možno až priveľmi iná. Stiahla sa do svojho sveta, vníma a cíti inak ako my ostatní. Bojovala som s tým, chcela som jej pomôcť, až kým som na jednej riadenej meditácii so skúsenou terapeutkou nenašla v sebe prijatie. Áno, mojou cestou nie je zmeniť celý svet na môj obraz, ale prijať a rešpektovať želanie iných žiť svoje hodnoty a život najlepšie ako vedia.
Obrátila som svoju pozornosť viac do svojho vnútra, vrátila som sa ku knihám, niektoré som prečítala aj viackrát a našla som v nich, čo som si predtým nevšimla. Plakala som nad krásou života, nad jednoduchosťou a eleganciou Stvoriteľa. Život je hra, výzva, nádhera a láska.
Dnes som terapeut a osobný kouč. Ukazujem ľuďom cestu porozumenia a prijatia. Chcem pomáhať a viesť ľudí k dobru a láske, k prijatiu a pokore, nasledujem veľkých učiteľov, v srdci cítim že je to moja cesta. Nebojujem, nesnažím sa zmeniť všetkých. Mením iba samú seba. Denne meditujem, cvičím jogu a cchi kung, používam veľa, veľmi veľa esenciálnych olejov na podporu a rast osobnostných a duševných vlastností… A ďakujem… Ďakujem za život!
S láskou Darina
Autorka: Mgr. Darina Šipošová
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová