Poznáš ten pocit, keď si stanovíš, čo chceš urobiť v priebehu dňa, týždňa, mesiaca, no aj tak to neurobíš? Ten pocit, keď si dáš nezdravé jedlo, aj keď vieš, že po ňom nebudeš mať tehličky, po ktorých tak túžiš. Ideš sa večer zabaviť do mesta a aj keď si nechceš vypiť, kamaráti ťa nejako presvedčia. Na ďalší deň vstaneš s opicou a povieš si: ,,Už nikdy viac.“ Pritom už podvedome vieš, že ďalší piatok sa to zopakuje. A v tomto nekonečnom kolobehu všetkých vecí, o ktorých si si povedal, že ich urobíš, no neurobil si, alebo vecí, s ktorými si chcel prestať, no ďalej v nich pokračuješ, ťa začne niečo prenasledovať – pocit viny.
Približne pred 2 rokmi som si spolu s kamarátom založil firmu s oblečením. Mali sme všetko jasne naplánované, našli sme dokonca aj firmu, ktorá nám mala poskytnúť všetko: od internetovej stránky, cez oblečenie, až po tvorbu grafiky a dizajnov. Zahájili sme spoluprácu s majiteľom firmy. Boli sme samozrejme mladí a neskúsení, takže sme vôbec nevedeli, ako to vo svete podnikania funguje. Urobili sme niekoľko chýb. Nespísali sme, napríklad, zmluvu s jasným termínom odovzdania hotovej webovej stránky. Čakali sme pol roka, kým nám odošlú produkty na fotenie. Zatiaľ čo sme čakali, kým sa majiteľovi firmy uráči niečo urobiť, sa nám celý obchod s oblečením znechutil. Dával som to za vinu jemu, všetko mu dlho trvalo, nemali sme žiadne objednávky, približne rok sme iba čakali, kým nám pošle 2 kolekcie na fotenie. Mal som vtedy pocit, že kvôli nemu celý obchod padne. Že kvôli nemu sme prišli o niekoľko tisíc eur.
V tomto myšlienkovom pochode som sa udržiaval zopár mesiacov, kým som si neuvedomil túto základnú vec: ,,Bol som to ja, kto sa rozhodol, že zainvestuje pár tisíc a ja som začal spolupracovať s takým človekom.“ Uvedomil som si, že ja som zodpovedný za to, že som nespísal zmluvu, na ktorej mali byť dátumy, lebo som nemal dostatok skúseností v podnikaní. Uvedomil som si aj to, že musím prevziať zodpovednosť aj za následky, ktoré z mojich rozhodnutí vyplynuli. Áno, bolo nepríjemné priznať, že si za to môžem sám, ale až po tom, keď som si to priznal, som sa mohol pohnúť ďalej.
Pocit viny dokáže byť takým ťažkým bremenom, že ľudia majú tendenciu prenášať ho na niekoho iného, alebo na okolnosti. A to sú známky nízkej sebareflexie. Sebareflexia je spoznávanie a zameranie samého na seba. Nie je to len istý druh správania sa, je to stav bytia. Buď žiješ vo vysokej sebareflexií a máš vo zvyku pozerať sa v prvom rade na seba, alebo žiješ v nízkej sebareflexii a máš vo zvyku pozerať sa všade inde, len nie na seba.
Počas svojich životných zlyhaní som si uvedomil, že pokiaľ budem hádzať vinu za svoje rozhodnutia na iných ľudí alebo na okolnosti, tak ostanem zaseknutý v pasci života, z ktorej sa dá dostať len tak, že preberiem plnú zodpovednosť za svoj život, svoje myšlienky, činy, slová, rozhodnutia a za to, že to, kde sa momentálne nachádzam, som si spôsobil sám.
Ľudia majú väčšinou tendenciu nechávať vlastné rozhodnutia mimo svoju kontrolu. Robia to preto, lebo nechcú niesť zodpovednosť za následky ich rozhodnutí. To si totiž vyžaduje veľa odvahy.
V istý moment v živote sa môže zdať, že je jednoduchšie nebyť zodpovedný. No z dlhodobého hľadiska ber na vedomie, že ak nie si zodpovedný, zanecháva to následky, ktoré sa dostávajú hlboko do podvedomia. Jeden z následkov môže byť vnútorné potvrdenie či presvedčenie sa o tom, že nemáš toho v živote veľa pod kontrolou.
Ľudia s nízkou sebareflexiou sú presvedčení o tom, že niektoré veci v ich živote idú mimo ich osobnú zodpovednosť. Môžu to byť napríklad myšlienky, emócie, alebo rozhodnutia. Je pravda, že nie všetko dokážeme v živote ovplyvniť. Neovplyvníme to, ako sa k nám niekto zachová, môžeme ale ovplyvniť to, ako na to zareagujeme. Neovplyvníme to, či sa s nami niekto začne hádať, ovplyvníme ale to, či sa k nemu k hádke pripojíme, alebo sa hádať jednoducho nebudeme.
Ľudia s vysokou sebareflexiou dokážu ovplyvniť všetko, čo sa týka ich samotných. Dokážu ovplyvniť svoje myšlienky, emócie, reakcie, správanie, a to nech sa deje čokoľvek. Pretože ľudia s vysokou sebareflexiou preberajú plnú zodpovednosť za všetko, čo v živote majú a takisto za to, čo v živote nemajú. Zodpovední ľudia vedia, že keď nastanú v živote situácie, ktoré nemajú pod kontrolou, tak to neznamená, že za ne nemôžu prevziať zodpovednosť, práve naopak.
Koniec-koncov, každý z nás si uvedomí, že všetko, čo sa mu v živote ,,deje‘‘, si spôsobil sám. Ak sa cítiš zle, tak si si to privodil svojimi myšlienkami. Ak máš nadváhu, tak si si to spôsobil stravovaním. Ak máš práve chrípku, alebo si chorý, tak z veľkej miery si za to môžeš sám, pretože si zanedbával svoju imunitu a zdravie. Skrátka všetko, čo sa nám v živote deje, je odrazom nášho myslenia.
Niektorí ľudia hovoria: ,,Život ma testuje. Život mi hádže polená pod nohy. Tento partner mi prišiel do života, aby ma to otestovalo, koľko znesiem. Toto sa mi stalo, lebo život ma skúša.“ Toto sú presne tie slová, ktoré používajú ľudia s nízkou sebareflexiou. Pretože v každej situácii hľadajú chybu v niekom alebo v niečom inom okrem seba.
Pravda, ktorú nechce každý počuť, je o tom, že chyba nie je v nikom ani v ničom inom. A ľudia, ktorí sú zodpovední za svoj život, si to plne uvedomujú a vždy sa pozerajú najskôr na seba. Partner ti neprišiel do života. Ty si si ho vybral. To, že sa cítiš zle, sa ti nestalo len tak. Stalo sa to vďaka tvojim myšlienkam. Život ťa netestuje, život odráža tvoje myšlienky, rozhodnutia, správanie, presvedčenia a tvoju identitu.
Začni žiť život v sebareflexii a osobnej zodpovednosti tak, že prijmeš zodpovednosť za to, kde sa teraz momentálne nachádzaš, pretože len tak sa môžeš v živote posunúť na vyššiu úroveň. Prestaň sa vyhovárať na okolnosti. Zober život do svojich rúk a začnú sa diať veľké veci. Prestaň čakať, kým sa niečo stane. Konaj tak, aby sa niečo stalo.
Autor: Michal Martinka
Jazyková korektúra: Mgr. Lenka Jalilah, PhD.