Prijímanie potravy je nevyhnutné na to, aby telo získalo potrebnú energiu a živiny – to všetci dobre vieme. Ak telu chýba energia, dáva to najavo pocitom hladu. Ak dlhšiu dobu nedostáva potrebné množstvo vitamínov a minerálov, metabolické procesy nemôžu fungovať správne.
Bábätká sa orientujú podľa vrodeného pocitu hladu a smädu a pocitu sýtosti (primárne potreby). Prijímajú také množstvo potravy, aké potrebujú. Avšak ako deti rastú, stále viac sa riadia vonkajšími faktormi (sekundárne potreby), ktoré ovplyvňujú pozitívne, ale aj negatívne naše rozhodnutia ohľadne príjmu potravy.
Pudel a Westenhöfer (2003) používajú v psychológii výživy na vysvetlenie správania pri stravovaní 3-komponentný model. Ten zjednodušene poukazuje na to, že vplyv vnútorných signálov, teda hladu, smädu a pocitu nasýtenia sa s narastajúcim vekom znižuje. Pôsobenie vonkajších faktorov, respektíve okolností (napríklad vôňa čerstvého pečiva z pekárne, dojedanie po deťoch…) sa vekom zvyšuje. Maximum dosiahne v strednom veku a postupne opäť klesá. S pribúdajúcimi rokmi jeme teda zriedkavejšie preto, lebo cítime hlad (vnútorný signál, primárna potreba), ale napríklad kvôli tomu, že je 12 hodín, čas obeda (vonkajšie okolnosti alebo vedomé rozhodnutie). Taktiež nezjeme iba množstvo jedla, ktoré potrebujeme na nasýtenie (vnútorný signál), ale ktoré dostaneme naservírované na tanieri alebo ktoré si naservírujeme sami. Takisto dojedáme zvyšky po deťoch (vonkajšie okolnosti alebo vedomé rozhodnutie). Namiesto toho, aby sme prestali jesť, keď sme sýti (vnútorný signál), dáme si ešte koláčik, lebo nám ho niekto ponúkol (vonkajšie okolnosti, vedomé rozhodnutie). (Röwe, 2013).
Ak máte doma alebo v blízkej rodine bábätká, všimnite si, ako reagujú. Keď ich kŕmite, papajú dovtedy, kým sú hladné. No ak im z pridelenej porcie ešte niečo ostalo a vy sa ich snažíte presvedčiť, aby to dojedli, zrejme nebudete úspešní. Ich totiž nezaujíma, že tanier ešte nie je prázdny, pretože sa riadia vnútorným signálom svojho tela, a teda nezjedia viac ako potrebujú.
Skúste pozorovať samých seba. 🙂 Čím sa riadite vy? Čo keby ste s tým začali hneď zajtra pri raňajkách?
Ako inšpiráciu na chutné raňajky vám ponúkam recept na banánovú celozrnnú krupicu s karamelizovaným jablkom. Teplé raňajky počas chladnejších dní pekne zahrejú v brušku a pohladia aj na duši.
Čo budeme potrebovať (na 2 porcie):
500 ml mlieka (môžeme použiť aj rastlinné mlieko)
50 g špaldovej celozrnnej krupice (alebo klasickej krupice)
1 balenie vanilkového cukru (alebo menej)
štipku soli
1 banán
1 jablko
1 – 2 čl medu
10 g masla
škoricu (podľa chuti)
Postup prípravy:
Do menšieho hrnca si nalejeme mlieko, pridáme štipku soli, vanilkový cukor a dáme variť. Keď je mlieko teplé, pridáme krupicu, poriadne premiešame, aby sa nám nevytvorili hrudky, a varíme na miernom ohni. Keď krupica začne hustnúť, primiešame popučený banán a varíme za stáleho miešania, až kým dosiahneme želanú konzistenciu.
Jablko si ošúpeme a nakrájame na mesiačiky. Na panvici si roztopíme maslo, pridáme nakrájané jablko, trochu škorice a medu, poriadne premiešame a necháme chvíľku dusiť.
Hotovú krupicu nalejeme do plytkého taniera alebo misky a ozdobíme karamelizovaným jabĺčkom. Vrch môžeme ešte podľa fantázie ozdobiť napríklad orieškami.
Dobrú chuť! 🙂
Pozn.: Namiesto jablka sa výborne hodí aj hruška.
Vyhraďte si na raňajky dostatok času, vychutnajte si ich a skúste načúvať svojmu telu. Ako sa pri tom cítite? Aké chute vnímate v ústach?
Použitá literatúra:
1. PUDEL, V., WESTENHÖFER, J. 2003. Ernährungspsychologie: Eine Einführung. Hogrefe – Verlag. ISBN 978-3-8017-0912-9.
2. RÖWE, Nadia, 2013. Warum essen wir? In Der Kopf isst mit: Zusammenspiel zwischen Essen und Psyche. Reinheim: aid infodienst, 2013. ISBN 978-3-8308-1086-5, (5).
Autorka: Mgr. Silvia Ferreira
Autorka je psychologička a dipl. coach výživy
Instagram: @rovnovahatelaaduse
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová
Ďalšie časti projektu ROVNOVÁHA TELA A DUŠE si môžete prečítať TU