Patríte medzi rodičov, ktorí práve ukončili manželský či partnerský vzťah? Alebo ste rodičia, ktorí aktuálne riešia rozvrat partnerského vzťahu? Zbystrite pozornosť, tento článok je venovaný práve vám.
Aj taký vzťah, ktorý je spočiatku spokojný a harmonický, sa môže časom skončiť rozpadom. Keď sa však v takomto vzťahu narodí dieťa, treba si uvedomiť, že vás bude navždy spájať rodičovský vzťah. Prečo? Jednoducho preto, lebo dieťa potrebuje matku aj otca. Situácia po rozvode, či rozchode, sa môže skončiť dvomi spôsobmi. Buď oddelíte svoj partnerský vzťah od rodičovského a budete sa snažiť vychádzať spolu dobre, ako rodičia vašich detí, ktorým to pomôže prekonať zmenu, alebo sa bývalému partnerovi budete chcieť pomstiť cez deti, pretože máte pocit, že práve to mu najviac ublíži.
Mnohí rodičia majú mylnú predstavu, že uvedená situácia na deti nevplýva. Ak sa bývalému partnerovi mstíte cez deti, neubližuje to len jemu, ale predovšetkým deťom. Je naozaj chvályhodné, ak rodičia dokážu vzájomne komunikovať a fungovať ako kamaráti, alebo minimálne so vzájomným rešpektom. Niekedy je to náročné, najmä ak zažijú sklamanie zo strany partnera, ktoré vedie k rozpadu vzťahu. Musia sa z veľkej časti odosobniť a namiesto urazeného ega uprednostniť dieťa. To chce veľa práce so sebou samým a veľa síl. To sú tie prípady, keď si rodičia plne uvedomujú, že ich dieťa za rozpad vzťahu nemôže a snažia sa eliminovať všetky potenciálne negatívne dôsledky s tým spojené. Takýmto rodičom patrí moje úprimné uznanie.
Bohužiaľ, čoraz častejšie sa stretávam s opačnými prípadmi: otec bráni deťom, aby videli mamu, mama im bráni v stretávaní sa s otcom. Deti sú ako „rukojemníci za výkupné“ vo forme astronomického výživného. Preto sa v ďalšej časti článku budem venovať dôsledkom takto rozvráteného rodičovského vzťahu.
Deti sú veľmi vnímavé bytosti. Každú hádku, každú nervozitu, každú negatívnu emóciu nasávajú do svojho vnútra ako špongia. Často si problémy medzi dospelými vzťahujú na seba. Ak vás dieťa vidí hádať sa, nenapadne mu: „Čo sa stalo, že sa hádajú?“, ale položí si otázku: „Hádajú sa kvôli mne?“. Ak sa o situácii doma s deťmi v pokoji neporozprávate, ich sebaobviňovanie bude narastať.
Keď nepokoj v rodine vyústi do rozvodu, či rozchodu, nasleduje tortúra v podobe súdnych procesov. To, či sa táto tortúra zmení na pokojné ukončenie partnerského (nie rodičovského) vzťahu, závisí len od vás, rodičov. Pre dieťa je veľmi dôležité, aby videlo, že sa k sebe správate pekne, viete sa spolu dohodnúť, komunikovať. Keď ich ubezpečíte, že v ich živote zostanete obaja a preukazujete to dieťaťu svojim správaním a konaním, posilňujete v ňom pocit bezpečia a istoty. Naopak, ak jeden rodič nadáva pred dieťaťom na druhého, zakazuje dieťaťu stretávať sa s druhým rodičom, či v ňom nebodaj pestuje odpor voči rodičovi, ktorý odišiel zo spoločnej domácnosti, môže to mať pre dieťa negatívne dôsledky na celý život.
Keď sú rodičia po rozvode v permanentnom konflikte, dieťa sa často cíti uväznené v prostredí nepokoja a napätia. Táto neustála emocionálna záťaž môže viesť k emocionálnej nestabilite, ktorá sa prejaví formou úzkosti, depresie či zvýšenej agresivity. Ak sa dieťa ocitne v situácii, kde si „musí“ vyberať, na ktorú stranu sa pridá, môže to viesť k tomu, že sa bude cítiť pod tlakom, pretože si musí vybrať medzi láskou a lojalitou k obidvom rodičom. Ani jednému z rodičov nebude hovoriť pravdu o tom druhom, ale to, čo podľa neho chce prítomný rodič počuť.
Nepriaznivé domáce prostredie, spôsobené neustálymi konfliktmi medzi rodičmi, veľmi často negatívne ovplyvňuje aj prospech a výkonnosť dieťaťa v škole. Výsledkom rozvráteného rodičovského vzťahu býva v najhorších prípadoch napríklad aj posttraumatická stresová porucha (PTSD), ktorá sa môže u dieťaťa vyvinúť. Je preto dôležité uvedomiť si, že konfliktný rozvod rodičov môže mať vážne a dlhodobé dôsledky na psychiku dieťaťa.
Uvedomte si, že ak sa u dieťaťa objavia akékoľvek zmeny v správaní, je to signál, že sa niečo deje. Neobviňujte z toho hneď druhého rodiča a už vôbec nie pred dieťaťom. Podiel viny máte totiž obaja a len spoločne viete situáciu vyriešiť. Vaše dieťa vás ľúbi oboch rovnako a preto si praje, aby ste sa k sebe správali s úctou a rešpektom. Myslím si, že žiaden rodič nechce mať na svedomí, či už vedome alebo nevedome, traumu, ktorú si dieťa bude so sebou niesť po celý život. Nešťastné, utiahnuté dieťa, zničené z vnútra.
Preto je dôležité, aby sa rodičia usilovali o zmiernenie konfliktov a vytvorenie podporného a stabilného prostredia pre svoje deti. Toto môže zahŕňať hľadanie profesionálnej pomoci, komunikáciu a spoluprácu pri riešení konfliktov.
Dávajte prednosť blahu dieťaťa pred vlastnými osobnými rozpormi. S adekvátnou podporou a láskou môžu deti prekonať nepriaznivé dôsledky rozvodu či rozchodu rodičov ľahšie a vyrásť v psychicky zdravých a šťastných jedincov.
Autorka: Mgr. Veronika Poláková, PhD.
Jazyková korektúra: PhDr. Kristína Homolová