Všimla som si, nebadane a potichučky, že milujem skoré rána, keď je ešte tma, hoci už kdesi v pozadí je cítiť nový deň. Preto mi neprekáža, ak musím skoro vstávať.
Skoré ranné brieždenia majú svoje čaro. Vzduch je svieži a nabitý prísľubom nového dňa. Z kaviarne sa nesú vône a rozospatá servírka spoza pultu sleduje kroky ľudí idúcich do práce.
Takéto rána na mňa pôsobia, akoby boli z inej dimenzie. My všetci, ktorí sa tohto ranného prísľubu nového dňa zúčastňujeme, sme ešte nevošli do reality. Práve naopak. Máme krásnu, tichú možnosť započúvať sa do vlastnej duše. Stačí, ak hľadíme von z okna, sledujeme svetlá áut alebo pouličných lámp, ktoré sa pomaly začínajú vypínať. Môžeme si uvedomiť seba a zamerať sa na svoj dych.
Dych je hnacím motorom nášho života. Čím je rýchlejší, tým sme vo väčšom napätí. Čím je pomalší, tým väčšiu úľavu nám prináša.
Spomaleniu dychu sa môžeme venovať nielen v tichu skorých rán. Môžu to byť aj krásne poludnia, popoludnia, je úplne jedno, kedy a kde. Potrebné je len naše chcenie pohladiť si dušu. Stačí jemne privrieť oči a nosom začať nasávať vzduch do bránice, hrudníka až po pocit prasknutia. Potom treba pomaly, čo najdlhšie, vzduch vypúšťať až do úplného vyprázdnenia. Sústreďujme sa na každý nádych a spolu s ním do seba vťahujme aj pozitívnu energiu, radosť zo života. Pri každom výdychu sa zbavujme tmy, zlosti, hnevu, frustrácie, všetkého nepríjemného, čo nás zaťažuje. Vydychujme noc a nasávajme deň.
V takýchto chvíľach je krásne veriť v nové začiatky.
Nové rána sú nové začiatky. Máme možnosť meniť rozhodnutia, sny, lásky, slová. Rána nám dávajú prísľub čistoty vlastných sľubov. Sú krásne a ničím nerušené. Majú svoju vznešenosť, ktorú môžeme svojou dušou prijímať. Skoré rána sú predzvesťou dní, ktoré nám prídu do života. Máme na výber: buď sa budeme mračiť a mať zlú náladu, alebo budeme žasnúť nad krásou stvorenia, ktorá má začiatok v brieždení. Nenechajme si situáciou, v ktorej sa nachádzame, túto možnosť vziať. Nenechajme situácie, aby rozhodovali za nás.
Máme možnosť cítiť vlastnú silu skrz nádych, tak povedzme životu svoje áno.
Autorka: PhDr. Jana Bartal, PhD.
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová