Zúfalí ľudia hľadajú zúfalé riešenia alebo niekoho, kto by za nich riešil ich vlastné problémy. Je nesprávne očakávať, že to urobí niekto iný. Kľúče od bráničky máte iba vy. Terapeut, psychológ, doktor či liečiteľ vás môže iba doviesť k dverám, ale odomknúť ich a otvoriť budete musieť sami. Ako človek, ktorý nenájde cestu k vyslovovaniu pravdy a začne vec riešiť hlúpymi činmi, tak sa aj zrelý človek snaží zbaviť všetkých svojich strachov, lebo vie, že len tak sa jeho život stane svetlom, ktoré bude žiariť stále viac a viac.
Sledujte svoje obavy, vnímajte svoje stavy, pomenujte svoje strachy, snažte sa ich pochopiť, pýtajte sa, čoho sa bojíte, prečo a akého najhoršieho konca sa obávate. Toto však robte v meditácii, nech ste úplne sústredení na odpovede, ktoré k vám budú prichádzať. Nerozmýšľajte nad tým len tak popri dajakej práci či počas kráčania do zamestnania. Predstavovať si, aké najhoršie pokračovanie môže situácia nabrať napríklad pri nakupovaní v supermarkete, je nerozvážnosť, lebo sústredenie na konkrétny bôľ nebudete mať úplne pod kontrolou, a tak tým dáte vašim obavám voľný vstup do vašej bytosti a pokoreniu vás. Pri vedomej meditácii je to však iné. Vtedy ste úplne vo svojom strede a vedome regulovaným dialógom sa strach začne zmenšovať.
Keď si budete vedomý, že ste sa upokojili, zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite a uvedomte si obavu, ktorá vás ničí. Privítajte v sebe strach a začnite sa s ním rozprávať. Vtedy mu pokojne otvorte dvere, nebojte sa, tentoraz nad vami nezvíťazí, lebo ho máte pod kontrolou. Pýtajte sa ho, odkiaľ sa vzal a čoho sa najviac bojíte. Predstavením si najhorších pokračovaní príbehu sa virtuálne udejú, a tým vyprchá ich pôsobenie aj v budúcnosti. Nezaručujem však, že sa skutočne nestanú. Ak sa budú mať prejaviť aj vo fyzickej rovine, prejavia sa, len s tým rozdielom, že vy už budete pripravení. Keď sa niečo deje prvýkrát, má to najväčšiu silu. Reprízy sú len chabou kópiou.
Autorka: akad. mal. Veronika Lučeničová Gabčová, PhD.
Pre niekoho môže byť presné zadefinovanie strachu najťažšia záležitosť celého procesu zbavenia sa záťaže, lebo človek často nevie, čoho sa vlastne bojí. Prípadne nechce vidieť pravdu. Kto sa bojí pravdy a namiesto nej prijme lož, nikdy neobjaví cestu, ako správne konať. Bez úprimnosti k sebe a pomenovania galiby to bude vždy ťažké, lebo bez toho sa človek nedostane ku koreňu kazu. Niekedy človeku všetko hneď docvakne, inokedy je to golgota dopátrať sa pomocou bolesti a súvislosti k samotnej diagnóze.
Váš vnútorný rozhovor nech pokračuje otázkou: „Čo najhoršie sa mi môže stať?“ Žiada sa v mysli predstaviť najbolestivejšie pokračovanie príbehu, ktorého sa človek bojí. Týmto spôsobom môže svoje obavy ešte lepšie spoznať a zadefinovať. Otvoriť brány všetkému, čo zraňuje, páli, rúca.
Keď strach pomenujete, nájdite miesto, kde sa v tele konkrétny strach nachádza.
Keď nájdete, kde sa strach v organizme usadil, je dobré si ho plne uvedomiť, a najlepšie aj opísať slovami. „Je to ostré, bolestivé, ťažké, silne ukotvené, plazivé, meniace sa…“ Precíťte, opíšte, pomenujte. Dobre to ide aj cez otázky: „Aký to má tvar, farbu, veľkosť?“ Deti reagujú na takéto otázky veľmi prirodzene: „V brušku… lopta… žltá…“
Ďalším krokom čistenia je samotné vydýchnutie bôľu. Nadýchnite sa nosom a vydýchnite skonkretizovanú bolesť, strach z miesta, kde ste precítili, že sa nachádza. Vydýchnite ju toľkokrát, koľko uznáte za vhodné, až kým sa vám neuľaví. Dakedy vám postačia tri hlboké výdychy, inokedy len jeden alebo viac.
Najprv musíte galibu zo seba uvoľniť, tým sa dovoláte Boha. Bude sa vás pýtať: „Čo odo mňa žiadaš? Čím chceš zaplniť miesto, ktoré vzniklo v tvojej duši? Na čo to chceš premeniť? Akým pocitom sa praješ naplniť?“ Precíťte, odpoveď chce vašu predstavivosť. Pár príkladov podľa druhu strachu: „Napĺňam sa bezpečím,“ strach z budúcnosti, existencie, chudoby. „Napĺňam sa prijatím, sebadôverou,“ strach z poníženia, neprijatia. „Napĺňam sa pokojom. Napĺňam sa spokojnosťou. Napĺňam sa silou a odvahou,“ strach zo zlyhania. „Napĺňam sa slobodou, sebaistotou, sebaláskou,“ pri žiarlivosti, strach z neslobody, strach zo straty iného človeka. „Napĺňam sa vierou v seba,“ sebaobetovanie.
Pri uvoľnení strachu sa oslobodí veľa energie. Je to logické, hrádza sa uvoľnila, energia môže opäť tiecť a vy ju môžete investovať do vašich plánov a úloh. Pod kameňom tráva nerastie. Odvaľte kameň, vietor na odhalenú zem naveje semienka, tie sa správne uchytia a čochvíľa sa fľak mŕtvej zeme zazelení. Tak aj vy opäť zakvitnete ako poľná lúka.
Želám vám, aby ste si opäť začali plnými dúškami užívať života. Jeho cieľom nie je trpieť, obsahom má byť pochopenie a oprava. Nič netrvá večne, ani trápenia a bolesti nemusia pôsobiť stále. Preto vám prajem, aby ste precitli z vašej nočnej mory, všetky obavy a strachy zmizli a aby ste sa zobúdzali znova s blaženosťou a radosťou v srdci. Pravdepodobne sa to neudeje v jeden deň, lebo všetko súženie, choroba i bolesť má svoj dozvuk. Doprajte si čas, už sa netlačte.
Na zdravie.
Autor: Pavel „Hirax“ Baričák
Tento článok je úryvkom z knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Šlabikár šťastia 5., Psychický obor. Viac o knihe nájdete na adrese: http://www.hiraxshop.sk/knihy/ezoterika/psychologia-motivacna/shop-78501/slabikar-stastia-5-psychicky-obor
