Povedzme si príbeh o chlapcovi, ktorý pracoval v miestnej reštaurácii. Volal sa Adam.
Adam bol veľmi šikovný. Absolvoval strednú školu so zameraním na odbor kuchár, čašník. Spolu so šéfom zostavili skvelý recept na pizzu, ktorá bola najlepšia v širokom okolí. Šéf zabezpečil všetko ostatné a obaja sa tešili z dobrej spolupráce.
Zákazníci známy podnik vyhľadávali. Adam si odrobil svojich osem hodín, perfektne si urobil svoju prácu, niekedy ostal pár hodín navyše a bezstarostne odchádzal. Mal veľa voľného času, a tak začal rozmýšľať. Vedel, že jeho pizza ľuďom chutí. Uvažoval, ako dobre by sa mohol mať a na aké dovolenky by mohol chodiť, keby sa osamostatnil. Po roku, keď sa objednávky strojnásobili, sa rozhodol, že odíde. Cítil sa dôležito, jeho rukami predsa prešla každá pizza. Čo keby všetky tie peniaze od zákazníkov dostal iba on? Pohľad na jeho výplatnú pásku mu dodal ešte väčšiu odvahu. Povedal si, že šéfa nepotrebuje, a otvoril si pizzeriu sám.
Správa, že Adam odišiel a otvoril si svoj vlastný podnik, sa rýchlo rozšírila, a tak o zákazníkov nemal núdzu. Prvý mesiac bol hrdý na to, aký skvelý ťah urobil. Adamov podnik vyhľadávalo stále viac zákazníkov, a tak mal stále viac práce, ktorú robil rád, no postupne už iný život ani nepoznal.
Veľké množstvo objednávok zvyšovalo jeho snahu naďalej robiť najlepšiu pizzu, preto sa rozhodol, že urobí najlepšie, keď vo svojej prevádzke bude spať, čím denne ušetrí cestovaním 1 hodinu.
Viete, človek v takom extrémnom nasadení dlhodobo nevydrží. Poznám ľudí, ktorí takto ťahali aj pár rokov, ale niekoho by to zlomilo aj podstatne skôr.
V tomto období Adama práca ešte stále napĺňala a bol plný entuziazmu, no po desiatich ťažkých mesiacoch začínal byť unavený. Leto mu rýchlo ubehlo a vôbec si ho neužil, už si ani nepamätal, kedy robil niečo iné ako pizzu, kedy bol len tak vonku, v kine. Stále sa však snažil a množstvo zákazníkov pribúdalo. Za dobre odvedenú prácu dostával odmenu – ďalšiu prácu a ďalšie objednávky. Bolo veľmi ťažké udržať vysokú kvalitu pri takej kvantite.
Odrazu sa Adam dozvedel, že jeho pizza sa zhoršila. Viete, čo Adam urobil? Snažil sa ešte viac. Pracoval tvrdšie a ešte usilovnejšie, ráno nakupoval ešte kvalitnejšie suroviny, v noci, keď zatvoril prevádzku, sa pustil do upratovania. Nadránom bol hotový, na pár hodín sa natiahol a potom zase pokračoval vo svojom kolotoči, deň čo deň.
Práve počas obeda vypla elektrina – v návale práce za ňu zabudol zaplatiť. Ozval sa mu daňový úrad, keďže včas nepodal výkazy. Kontrola z hygieny zistila vážne porušenie, pretože už ani nezapisoval teploty v chladničkách v zákonom stanovených intervaloch. V tomto štádiu už bol otrokom svojej práce, ale ešte to nevidel. Zišla by sa mu servírka, lenže na pracovné pohovory nemal čas.
Začal byť bledý, mal neustále kruhy pod očami. Bol tesne pred zrútením. Spomínal, ako mu bolo dobre, keď mal šéfa, s ktorým si delil úlohy, a nadobúdal presvedčenie, že sa chce vrátiť.
Veľa ľudí uviazlo v podobnom bludnom kruhu. Podnikanie ich malo oslobodiť, no nakoniec sa stalo väzením. Takého človeka spoznáte už od pohľadu. Strhaná tvár, žiaden úsmev, už dávno ho práca nerobí šťastným.
Adamov šéf bol ozajstný podnikateľ. Odchod skvelého kuchára ho sklamal, ale situáciu rýchlo vyhodnotil tak, že musí nájsť druhého Adama. Dal inzerát na internet a na druhý deň za ním prišiel… síce nie Adam, ale Fero. Fero sa rýchlo naučil recept, ktorý šéf vymyslel spolu s Adamom. A neskôr sa k nim začali vracať aj stratení Adamovi zákazníci, ktorých nestíhal obslúžiť v požadovanej kvalite.
No a tu sa náš príbeh končí. Viete, ako dopadol Adam? Ja nie. Ale môžem predpokladať, že nie veľmi dobre.
Autor: Bc. Marek Vician
Text je úryvkom z knihy, neprešiel redakčnou jazykovou úpravou.
viac o autorovi: https://www.vician.com/
Článok je úryvkom z knihy Mareka Viciana: „Motivačná kniha o podnikaní“ a je použitý s láskavým súhlasom autora.
Ďalšie časti seriálu „Motivačne o podnikaní“ nájdete TU.