Na začiatku svojho príbehu stojím pred tichou scénou, ktorá predstavuje začiatok mojej cesty. Toto ticho je prvé, čo si všímame, keď pozorujeme nášho hrdinu – seba samých. Je to ticho, v ktorom sa učíme počúvať a vnímať svoje vlastné myšlienky, túžby a obavy. Je to ticho, v ktorom sa nachádzajú korene nášho hrdinstva. Keď som pozorovala seba, videla som malé dievčatko plné zvedavosti a túžby objavovať svet. Bolo to obdobie bezstarostnosti, keď svet bol plný nekonečných možností. Boli to dni také veselé, ako semienka púpavy unášané vetrom; dni, v ktorých sa nevyčerpateľné možnosti uvoľnili v medziach širokých horizontov sveta.
V hlbinách mojej bytosti, v tichu duše, zaznieva príbeh môjho hrdinu. Nie je to postava z fantazijnej poviedky, bojovník, ktorý sa postavil proti trojhlavým drakom, ani princ, ktorý zachraňuje krásne princezné. Môj hrdina je skrytý v okamihoch každodenného života, v drobných spomienkach a rozhodnutiach, ktoré tvoria jeho cestu. Je to hrdina, ktorý sa prejavuje v tichých hĺbkach môjho bytia, v mojich vnútorných zmýšľaniach, v tom, kým som a kým sa snažím byť. Nemá lesklé brnenie, nepreukazuje sa vznešenými titulmi a nikdy nezískal masívnu slávu. Jeho sila spočíva v niečom oveľa hlbšom – v srdci a mysli, ktoré sú pripravené čeliť všetkým výzvam, ktoré prinesie život. Jeho meč nie je zo zlata a ocele, ale z odvahy čeliť ťažkostiam a zvedavosti hľadieť do neznáma.
Môj príbeh sa začína v tme. Nie v hlbokom a temnom lese, ale v lúčoch svetla, ktoré sa nesmelo snažia prebiť skrz vrstvy nevedomia. V detstve som bola skúmajúcim duchom, ktorý sa bál tmy, ale mal túžbu ju bližšie spoznať. Každý večer som si na seba obliekla pyžamo a pri sviečke som čítala knihy o dobrodružstvách krásnych princezien a odvážnych hrdinov. Vtedy som nechápala, že môj vlastný príbeh bude odvážnejší a komplexnejší než zápletky v príbehoch fiktívnych postáv. V čase svojho detstva som si nemyslela, že mám hrdinu vo svojom vnútri. Bola som natoľko pohltená inými príbehmi, že som nepozorovala, ako sa formuje môj vlastný. No postupne som sa naučila, že hrdinstvo nie je len o nekonečných dobrodružstvách a tajuplných talizmanoch. Hrdinovia sú tí, ktorí čelia svojim vlastným obmedzeniam, boja sa svojich démonov a hľadajú cestu k múdrosti a neustálemu rastu. Nie každý chce v živote nájsť svojho hrdinu, svoj dokonalý vzor. No ja som toho svojho hrdinu našla práve v sebe.
Ja obdivujem svoje telo, že dokáže každé ráno vstať, telo ako výnimočné umelecké dielo, vytvorené evolúciou a genetikou, s nekonečnými vrstvami a zložitými detailmi, ktoré si zaslúžia obdiv a lásku. Kožná paleta mi darovala širokú škálu farieb, ktorá sa v harmónii s prírodou každým ročným obdobím mení od sviežej bielej až po krásny odtieň opálenia, ktorý som získala počas života. Každá jazva, každá vráska rozpráva svoj jedinečný príbeh a zaznamenáva dobrodružstvá a spomienky, ktoré som zažila. Moje ruky sú nástrojom tvorby a lásky, umožňujú mi vyjadriť sa vo svete, dotknúť sa druhých a spojiť sa s nimi. Sú mostom medzi mojimi myšlienkami a fyzickým svetom. Oči sú mojím oknom z duše priamo do krásy okolitého sveta. S ich pomocou môžem objavovať zázraky prírody a umenia, či už sú to západy slnka, obrazy alebo úsmevy milovaných ľudí. Srdce, to pulzujúce centrum mojej existencie, bije rytmicky a nepretržite, čerstvá krv prechádza telom, dodáva mu silu a energiu. Je symbolom môjho života, mojej túžby a schopnosti milovať. Nohy ma nesú na ceste životom, od najmladšieho veku, keď som sa učila chodiť, až po dospelosť, keď začínam prechádzať mnohými dobrodružstvami a objavovať nové svety.
Moja myseľ je ako tajomná katedrála neznámych chodieb a nekonečných galérií, zasvätených zázrakom vnútorného sveta. V nej sa tvoria obrazy a pocity, akoby boli maľované štetcami najvýznamnejších maliarov. Farby emócií sa miešajú a tvoria živé obrazy, ktoré nikdy nestratia svoju intenzitu. Môj duch je ako hudobný orchester, kde každý nástroj hrá svoju vlastnú melódiu a spolu tvoria harmóniu mojej bytosti. V mojej mysli sa nachádza pokladnica vedomostí a skúseností, ktoré sa sčítajú a množia ako perly na náhrdelníku. Je to zrkadlo môjho vnútra, kde sa odrážajú moje sny, túžby a nekonečné úsilie o poznanie. Je to chrám mojej kreativity a prameň môjho vnútorného svetla.
Najväčšou výzvou môjho príbehu sú práve zmeny. Život je neustálym prúdom zmien, a môj hrdina sa musel naučiť plávať proti nim. Niekedy to bolo ťažké, inokedy oslobodzujúce. Najťažšou zmenou pre mňa bola strata. S príchodom dospelosti prišla aj strata ilúzie ideálneho sveta, snov a plánov, ktoré sa rozplynuli v dyme neistoty. Bolo to v tých okamihoch, keď som musela ukázať svoju skutočnú silu.
Autorka: Simona Šepeľová
Jazyková korektúra: Bc. Adriána Kertisová
Autorka týmto umeleckým opisom získala Cenu riaditeľky súťaže Mgr. Lenky Jalilah, PhD. v 3. ročníku Celoslovenskej literárnej súťaži Prekroč svoj tieň (2023/24)