Typická chôdza, ktorá pomocou chodidiel v papučkách vytvára okolo seba jemné šuchtanie, sprevádzané hlbokým dýchaním, prezrádza môjho dedka už z diaľky. Niekedy sa v jeho okolí vznášajú aj vety, ktoré mi prezradia, aký mal deň, čo nové sa dozvedel od tety Božky a ktoré anglické slová mu chýbajú v krížovke.
Keď som bola ešte malá a chcela som sa mu pozrieť do očí, musela som poriadne zakloniť hlávku. Neskôr sa naše roly vymenili a dnes sa k nemu skláňam ja. Najväčšiu pozornosť púta jeho guľaté bruško, často zakryté zásterou zašpinenou po krájaní čerstvej zeleniny alebo od korenia na americké zemiaky. Dopĺňajú ho nohy s neposlušnými kolenami prosiacimi o pozornosť častou bolesťou, ktorou dokážu ako rosničky predpovedať počasie. Dôležité sú aj ruky, ktoré mi už od útleho detstva ukazovali fungovanie sveta: ako správne natočiť muškáty na slnko, nakrájať kapustu na dokonalé kúsky, namerať presné vzdialenosti medzi paradajkami v skleníku a, samozrejme, aj to, ako najefektívnejšie poukladať kompóty.
Ďalším pútačom pozornosti je jednoznačne guľatá hlava pokrytá jemnými striebornými vláskami. Po celej tvári sa v obrazcoch plazia čiary múdrosti, ktoré poukazujú na dedove dlhoročné skúsenosti. Do diaľky z nej svietia maličké gombíky, ktoré ma pri úprimnom pohľade presvedčia, že sa za nimi stále skrýva duša malého chlapca. Do očí bije aj kombinácia väčšieho nosa a úzkych pier.
Malého chlapca prezrádza aj typický zmysel pre humor. Na chlapčenských vtipoch nášho dedka sa zasmeje už len babka. Berie to ako povinnosť, pretože je jeho manželkou? Iste nie! Tajne sa aj my na nich zasmejeme a pobavíme. Ale aj navzdory všetkým vtipom mu asi najviac príde vtipné to, keď sa mi nedarí upiecť palacinku.
Úprimná radosť alebo rozčúlenie dokážu hravo zmeniť stavbu celej tváre. Veselý úsmev zúži oči tak, že sú takmer neviditeľné. Ak je radosť dostatočne živá, napríklad pri stretnutí celej rodiny alebo pri stokrát opakovanom filme Vinnetou, úsmevu robia spoločnosť aj diamanty v podobe sĺz šťastia. Ak sa však vrásky ešte viac prehĺbia a obočie sa na mňa pozerá z nižšieho miesta ako zvyčajne, viem, že niečo nie je v poriadku. V takejto situácii sa vo vzduchu často vznáša aj cigaretový dym.
Síce očami neviditeľnou, ale aj napriek tomu veľmi dôležitou súčasťou môjho dedka je zlaté goralské srdiečko. Už odmalička bolo zvyknuté žiť v skromnosti, pretože o všetko sa delilo so svojimi šiestimi súrodencami. Možno aj preto sa nám snaží dať všetko, čo nám vidí na očiach. Vo svojom vnútri má vyhradené špeciálne miesto pre našu babičku, ktorú ľúbi tak, ako to je prezentované v každej rozprávke, a pri každom jej sviatku sa u nich na stole záhadne objaví kytica červených ruží.
Osobitný kúsok svojej lásky skrýva aj pre naše tradície, či už rodinné alebo zamagurské. Veľmi dávno prišiel na svetlo s úžasnou myšlienkou, ktorou chcel udržať rodinu pokope, a tak založil deň Trebuňovcov, vďaka ktorému sa každý rok všetci stretneme. Z jeho odhodlaného a zároveň milého pohľadu sa dá vyčítať aj to, ako veľmi ľúbi goralskú kultúru. V skrini mu visí nádherný kroj, na poličke tíško sedí goralský klobúk a pod posteľou sa na mňa pri každom predvianočnom upratovaní usmieva ostrá valaška.
Nielen jeho hruď, ale aj hlava skrýva skutočný poklad. Dedko vďaka svojmu rozumu dokázal preplávať množstvom nebezpečných vôd. V každej situácii si dokáže hravo poradiť a tváriť sa pri tom, akoby to bola hračka. Lenže ja viem, že je to výsledok všetkých rokov, počas ktorých poctivo študoval.
Svojou oddanosťou, láskou a schopnosťou držať nás všetkých pokope je určite vzorom nielen pre mňa, ale aj pre mnoho ľudí vo svojom okolí.
Autorka: Alena Čarnogurská
Jazyková korektúra: Bc. Adriána Kertisová
Autorka získala týmto umeleckým opisom 2. miesto v 3. ročníku Celoslovenskej literárnej súťaže Prekroč svoj tieň (2023/24)