Na každej ceste sa pýši začiatok a žiali koniec. Je tu však jedna cesta, preveľmi dlhá a tá najkrajšia, ktorú môže každé srdce zažiť, nuž toho sľubovaného konca sa nedočká. Asi to tak ale má byť… Pretože táto cesta sa nazýva život a každý je hlavným hrdinom toho svojho. Ako to myslím? Každý sme najjasnejšia hviezda na svojej oblohe, najzelenšie stebielko na čerstvo posiatej lúke a najsviežejší vánok zimného večera. A presne to je pre mňa hrdinstvo.
Viete, cesta nikdy nemá jasný cieľ, aj keď to tak môže spočiatku vyzerať. Ale hrdina je každý, kto sa dokáže v tomto úžasne zvláštnom zmätku vyznať. Je to aj ten, kto dokáže ísť krôčik po krôčiku za šumom mora a kvapkami rannej rosy, len aby sa dostal tam, kde ho srdce prosí. Hrdinom, to každá osôbka, ktorá v sebe city skrýva, aj keď ich možno v sebe dusí, čo predsa vôbec nemusí, lebo ďalší hrdina vypočuje jeho srdca žiale.
Každé ráno, každá kvapka, každý vtáčik, ktorý nádejou šteboce, to hrdina, lebo malé deje, ba dokonca dejíky, dokážu veľké rany zahojiť tak, ako dokážu dušu človiečika správni ľudia presvetliť. Ale keď svetlo večné zhasínať začne, vtedy smútok a žiaľ sa valí, vedia o tom však len pozostalí, áno, to sú tí, ktorí pri nás celý život zostali, tí sú hrdinovia. Ale keď iskra jedna zhasne, druhá vzplanie a ďalšia cesta sa začína presne tak, ako aj tá, po ktorej my kráčame a prvé svetlo, ktoré sa na slzách zablyskne, to sú tí, ktorí pri nás celý život stáť budú… Tie úlomky lásky, smútku, pohladenia a či skutku, vznešenosti, nádhery, udivenia a viery… To všetko je hrdinstvo.
Každý z nás je hrdinom, možno väčším, ako túžba, ktorá v očiach nám drieme. Prečo? Lebo každá jedna chvíľka, každý potok, každá sila, ktorú na seba minieme, každé sekundy v objatí, každé slovo na pamäti, každý nádych, výdych, deň, včerajšok, myšlienka, sen… Všetko to je hrdinstvo, lebo film, ba čo film, najväčšia séria, ktorú môže bytosť neba zažiť, je naše pole, ktoré si každý z nás vlastnými pocitmi skrášľuje a robí ešte pôvabnejším a tak vzniká obraz, ktorý by ani z oblohy mesiac a hviezdy pri slnečnom zhone nenamaľovali.
A čo je najväčšie hrdinstvo? Prejsť touto svojou cestou, životom zvanou tak, aby sme si na jej konci v kľude k raju pokojnému sadli, pozreli sa späť a pochopili, že jediné, čo po nás ostalo, sú skutky a pocit, že niekto pre nás bol hrdina a nás za hrdinu niekto považoval. Toto všetko je hrdinstvo.
Autor: Filip Ficko
Jazyková korektúra: Mgr. Lenka Jalilah, PhD.