Ahoj, moja minulosť, moje staré ja, moja večná láska.
Opäť ťa zdravím. Dnes som si spomenula, aké to kedysi bolo. Čo všetko sme spolu zažili. Na tie krátke okamihy, ktoré menili moju budúcnosť, našu budúcnosť. Pretože bez môjho starého ja by tu nebolo ani to nové. Na všetko krásne, ale aj na to ťažké, čo nás zmenilo a posilnilo. Na ľudí, ktorí chceli zostať v minulosti a nepokračovať s nami ďalej. Spomínam, ako sa mi život zmenil, keď odišli. Ako som stratila všetky istoty. Všetko, v čo som verila, sa akoby zmenilo na oblak a postupne sa stratilo. Odrazu nič nebolo, ako malo byť, ako som si myslela, že to bude navždy. A zrazu nič nedávalo zmysel. Zrazu som bola stratená. Na miestach, o ktorých som ani netušila. Stratená vo svete, stratená v sebe. Ale teraz už viem, že je v poriadku nebyť v poriadku a stratiť sa. Viem, že každý z nás sa niekedy cíti osamelo, ale to vôbec nevadí. Potrebujeme to, aby sme sa zmenili, a je len na nás, čo so svojou osamelosťou spravíme. Buď zostaneme žiť stratení, blúdiť bez cieľa a plakať za minulosťou, alebo dáme minulosti zbohom a vydáme sa za našimi cieľmi. Takže, milá minulosť, bolo mi s tebou dobre, ale nechávam ťa tam, kam patríš, a to je v minulosti. A ja idem ďalej. Idem hľadať niečo krajšie, pozitívnejšie, niečo, čo so mnou zostane v prítomnosti a aj v budúcnosti. Budem na teba myslieť v dobrom, ale už nikdy ma spomienka na teba neovplyvní.
Zbohom, lúčim sa s tebou.
Milý čitateľ! Ak si teraz stratený vo svojej mysli, máš pocit, že v tomto svete nikam nezapadáš, nerozumieš vlastným myšlienkam ani pocitom, tak vedz, že nie si sám. Nikdy v tom nebudeš sám. To, čo teraz najviac potrebuješ, si TY sám. Buď sám so sebou, pre seba. Veď ako by sme sa mohli nájsť, keď sme sa nikdy nestratili? Nájdi všetko, čo potrebuješ, najprv v sebe. Ak potrebuješ cítiť šťastie, lásku, ale hľadáš ich na miestach, kde z nich už nič nezostalo, u osôb, ktoré nie sú schopné ti ich opätovať, nezúfaj. Možno sú stratení presne ako ty. Tak začni od seba. Nájdi v sebe to, po čom túžiš, a uvidíš: začnú sa diať veci, o ktorých si ani netušil. Určite si teraz v duchu hovoríš, že to vôbec nie je také jednoduché, čo o tom môžem ja vedieť! Ale ver mi, všetko sa dá, ak budeš veriť sám v seba. Sama teraz prechádzam podobným obdobím. Skús aj ty napísať list svojej minulosti, venovať jej pár pekných spomienok a nechať ju odísť. Nehovorím, že máš urobiť hrubú čiaru a nikdy sa neobzrieť dozadu, ak to tak necítiš. Veď minulosť nás najviac poučila a musíme jej poďakovať za to dobré, aj za to zlé. Pretože práve životné lekcie nás najviac posilnili. Ale nemôžeme v spomienkach zotrvávať pridlho, pretože si nevšimneme to úžasné, čo sa deje okolo nás. Nové príležitosti, skúsenosti, ktoré na nás ešte len čakajú. Nemusíš sa báť vykročiť do neznáma, možno práve tam čaká to, po čom tvoje srdce najviac túži.
Autorka: Bc. Romana Kováčiková
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová