Každá dráma má svoju obeť. Niet obete bez prenasledovateľa, ale aj záchrancu. Pád vám zvestuje, v čom máte podrásť. Incident teda nikdy nevnímajte ako výzvu k agresívnemu boju, ale ako žiadanú zmenu vášho postoja. Nenarodili ste sa sem, aby vás iní ponižovali, narodili ste sa tu za seba. Zaujatie vhodného obranného a férového postoja je dôkaz vašej úcty k sebe, najlepšia odpoveď pre útočníka a zároveň aj najlepšia forma stanovenia nových hraníc. Ale bez odpustenia to bude skutočne bitka, kde po čase s hrôzou zistíte, aký ste vysilený. Každým aktom odpustenia, ktorý v ťažkých stavoch môžete vykonať aj každých desať minút – lebo lepšie je neustále zastavovať zlostné stavy a prienik lipnutia na pomste – sa stávate silnejšími. Neutralizujete prítok tmy, každým „odpúšťam mu (jej, im)“, „odpúšťam sebe“ sa liečite na tom najhlbšom princípe, udržujete studňu vášho prežitia netoxickú.
Kamarátku nechal chalan, a keďže ešte nebol zrelý muž, nič jej nepovedal, nevysvetlil, proste sa zbalil a bez slova odišiel. Dozretý muž sa vie ku každej veci, aj nepríjemnej, postaviť čelom, hovorí pravdu a dokáže aj niesť zodpovednosť za svoje činy. Kamarátka bola z jeho nevysvetliteľného činu na „prášky“, tak silne sa chcela dozvedieť „prečo“. Z princípu ženskej schopnosti všetko rozvinúť do krajných emocionálnych hodnôt sa dostala na okraj psychického zrútenia. Dokonca v sebe našla odvahu a šla za ním, no bývalý frajer na zvonenie neotvoril, hoci počula jeho pohyb v byte. Žiadala ma o radu, kde som jej v prvom slede šepkal odpustenie. Vykonala teda pri vedomom stíšení odpustenie a na druhý deň mi volala, že sa jej výrazne polepšilo. Pravda, bolesť mala aj tak svoj pozvoľný časový dozvuk, ale len čo sa vnútro pokúsilo servírovať na tanieri akési podotázky, harmonizovala ich okamžitým odpustením cez myšlienky smerované k svojmu bývalému partnerovi.
Pokračovanie príbehu nastalo po rokoch, keď mi volala celá rozrušená: „Preboha, vrátil sa do nášho mesta! Sestra ho včera videla! Keď mi to povedala, rozbúchalo sa mi srdce. Myslela som si, že mám túto záležitosť už dávno vyriešenú. Čo mám robiť?!?“
Neradil som nič inšie, len aby opäť vykonala ceremoniál odpustenia, čo aj spravila. Hádajte, čo sa udialo? Hneď na druhý deň stretla toho muža v jednej kaviarni. Začali sa rozprávať, čo má kto nové. Nenaliehala na neho, neotvárala Pandorinu skrinku včerajška, ale nejako prirodzene došlo k tomu, že nakoniec vyšli na ulicu, kde sa jej aspoň pár vetami snažil bývalý vysvetliť vtedajšie svoje konanie. Po tomto stretnutí sa cítila skvelo, jej duši sa dostalo satisfakcie. Dosiahla žiadaný pokoj, lebo vykročila liečeniu v ústrety, prestala tlačiť, a naopak: odpustením zborila všetky hradby, ktoré stáli medzi nimi. Hnevom, neodpustením, obviňovaním, spätným ohováraním jeho osoby by nastal pravý opak. Ak by v tom vytrvala až do konca života, zakladala by si na nedobré partnerské vzťahy aj v ďalšom vtelení, museli by sa opäť stretnúť a podobne si „ublížiť“, čo by vesmír žiadal od oboch iné reakcie. Od toho muža chlapské a pravdivé konanie a od nej neočakávania, že všetci sú na rovnakej úrovni ako ona a tých spiacich sa bude musieť naučiť rešpektovať a prijať ich.
Autor: Pavel „Hirax“ Baričák
Článok je úryvkom z knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Šlabikár šťastia 5., Psychický obor. Viac o knihe nájdete na adrese: http://www.hiraxshop.sk/knihy/ezoterika/psychologia-motivacna/shop-78501/slabikar-stastia-5-psychicky-obor
