Tento článok vznikol na základe konkrétneho dopytu viacerých rodičov, ktorí uvažujú nad tým, že vezmú svoje deti zo štátnej školy a urobia z nich domoškolákov. To znamená, že ich buď budú vzdelávať doma, alebo ich umiestnia do komunitnej školy. Chcú tak urobiť preto, lebo sú sklamaní z tradičného školstva a hľadajú alternatívu, ktorá by bola relevantnou náhradou štátneho vzdelávacieho systému, do ktorého sú v posledných rokoch implementované prvky ohrozujúce fyzické a psychické zdravie detí a/alebo aspekty negatívne formujúce ich morálne zásady a normy správania.
Legislatíva a základné pojmy
Vyššie spomenuté domáce a komunitné vzdelávanie je upravené Zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Je zaradené do kategórie individuálneho vzdelávania. Venujú sa mu predovšetkým tieto paragrafy: § 7a Individuálny vzdelávací program, § 23 Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania a § 24 Individuálne vzdelávanie.
Individuálne vzdelávanie detí, známe aj ako homeschooling, je alternatívna forma vzdelávania, v ktorej žiak nenavštevuje denne klasickú školu, ale ho vyučuje rodič alebo učiteľ delegovaný rodičom. Na Slovensku je individuálne vzdelávanie legislatívne umožnené od roku 2008, pričom to nie je nová forma vzdelávania, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V rôznych podobách existuje už od samotného počiatku ľudstva. Podľa školského zákona je rovnocenné so vzdelaním získaným prezenčnou formou. Domoškoláci sa učia to isté ako deti navštevujúce klasickú školu, pričom minimálne raz za školský polrok absolvujú komisionálne preskúšanie (online alebo prezenčne na pôde kmeňovej školy) a dostanú vysvedčenie.
Individuálne vzdelávanie má tieto základné podoby:
1. Vzdelávanie v rodine, pričom dieťa je vzdelávané rodičom alebo iným rodinným príslušníkom, známejšie pod označením domáce vzdelávanie.
2. Komunitné vzdelávanie, keď sa spojí niekoľko rodín a rodičia vzdelávajú deti vzájomne, pričom sa striedajú. Spôsob a organizácia výučby sú alternatívne.
3. Vzdelávanie vo vzdelávacej skupine, keď sa spojí niekoľko rodín, vzdelávanie delegujú na učiteľa, prípadne viacerých učiteľov, a tí sa venujú deťom v malých skupinkách. Spôsob a organizácia výučby sú alternatívne.
4. Čiastočné vzdelávanie v škole, pričom táto alternatíva nie je možná pri všetkých formách individuálneho vzdelávania.
5. Kombinácia vyššie uvedených spôsobov, pričom sa kombinuje predovšetkým vzdelávanie v rodine s komunitným vzdelávaním.
Dieťa je možné umiestniť do individuálneho vzdelávania na základe jeho prijatia do kmeňovej školy. Tá zabezpečuje rodičom dieťaťa odborno-pedagogické a materiálno-technické zabezpečenie vzdelávania a na jej pôde je minimálne raz za polroka – online alebo prezenčne – vykonávané komisionálne preskúšavanie domoškoláka. Ak chce rodič dieťa odhlásiť zo stávajúcej školy, lebo mu neumožňuje domáce vzdelávanie, musí najskôr priniesť rozhodnutie o prijatí dieťaťa do nového zariadenia kmeňovej školy.
Medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré sa rodičia rozhodnú pre individuálne vzdelávanie, patrí zdravotný stav dieťaťa, jeho nadanie, nesúhlas rodičov s klasickým školským systémom, špeciálne potreby rodiny (napríklad cestovanie), negatívne skúsenosti dieťaťa so školou (napríklad problémy vo vzťahu s pedagógom alebo šikana) či iné špecifické potreby dieťaťa.
V súčasnosti prevažuje medzi rodičmi záujem o prvé dve formy individuálneho vzdelávania, čiže domáce a komunitné vzdelávanie. Preto som sa stretla s dvomi matkami, aby som zistila, ako ich domoškoláci a rodina s nimi fungujú, aké mali, respektíve majú problémy, aké sú výhody a nevýhody individuálneho vzdelávania, ako to vnímajú matky a ako ich deti.
Naďa mala v čase nášho rozhovoru (4. júna 2022) za sebou prvý školský rok domáceho vzdelávania dvoch domoškolákov, ktorí dovtedy chodili do tradičnej školy. Michaela má okrem mladšieho 2-ročného syna aj 8-ročného chlapca, ktorý navštevuje komunitnú školu (rozhovor s Michaelou sa uskutočnil 2. júna 2022). Obe dámy boli veľmi ochotné, milé a maximálne mi vyšli v ústrety a zo stretnutí som si odnášala bohatý materiál. Nechcela som vás, milí čitatelia, o nič z ich rozprávania ochudobniť, a preto je tento článok pomerne rozsiahly. Verím však, že každý z vás si v ňom nájde to, čo potrebuje a čo mu pomôže v rozhodovaní a následnom konaní.
Domáce vzdelávanie v rodine Kráľových
Naďa Kráľová a jej manžel Marek žijú so svojimi dvomi deťmi Ľubkom a Vanesskou v Krompachoch. Keď v septembri minulý rok nastúpili do domáceho vzdelávania, Marek pracoval dlhodobo v zahraničí a Naďa bola s deťmi sama. Pracovala na čiastočný úväzok a externe študovala vysokú školu. Aktuálne je Marek doma a obaja si hľadajú novú prácu.
Pred zahájením domáceho vzdelávania prestúpili Nadine deti zo štátnej školy na kmeňovú súkromnú základnú školu s názvom Slobodná demokratická škola Košice. Škola je zaradená do siete školských zariadení schválených Ministerstvom školstva SR. Jej zakladatelia Juraj a Lenka Mazákovci umožňujú žiakom vo svojej škole absolvovať prezenčnú dochádzku i domáce vzdelávanie. Pod odborným vedením Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ponúkajú príležitosti pre slobodné a sebariadené vzdelávanie. Svojim domoškolákom umožňujú prístup k elektronickým učebniciam. Škola zakúpila licencie k online vzdelávacím programom, ku ktorým majú deti na domácom vzdelávaní prístup. Je to napríklad digitálny obsah Smart Books, Vividbooks alebo Minecraft Education.
Domoškolák Ľubko
10-ročný Ľuboš Kráľ je piatak. Je veľmi pedantný. V škole ho najviac baví matematika a miluje futbal. Je technický typ a pozoruhodnou vlastnosťou tohto chlapca je to, že už teraz má jasno vo všetkom, čo chce robiť, ako to chce robiť, čomu sa chce v budúcnosti venovať, aj ako to dosiahne. Je veľmi komunikatívny a spoločenský. Kamkoľvek príde, okamžite a spontánne naviaže nové kamarátstva, väčšinou so staršími chlapcami. Do 4. ročníka mal vynikajúci prospech, s nástupom na domáce vzdelávanie sa mierne zhoršil.
Naďa mi vysvetľuje, prečo sa Ľubkovi ako domoškolákovi zhoršil prospech: „Keď zistil, že sme všetci doma, mal pocit, že sa nemusí učiť.“ Prvý polrok sa snažil, ale potom začal postupne poľavovať.
Ľubko je typ dieťaťa, ktoré potrebuje stereotypy prezenčného vzdelávania, čiže ranné rituály spojené s odchodom do školy, spolužiakov v triede, pevný rozvrh, disciplínu na hodinách počas vyučovania, autoritu pedagóga. Naďa sa naňho kvôli tomu nehnevá a s pochopením dodáva: „Pre niektoré dieťa je ťažké rešpektovať mamu v roli pedagóga. Vanesska má už svoj vek a vie, že keď niečo poviem, tak to treba spraviť. No u Ľubka som v tomto smere narazila na problém. On sa vie učiť, ale nechce. Nerešpektuje ma ako učiteľku.“ Preto sa ho rozhodla vrátiť od budúceho školského roka do prezenčného vzdelávania.
Domoškoláčka Vanesska
Vanessa Zara Kráľová, Ľubkova staršia sestra, sa mi predstavila sama: „Mám 13 rokov, rada kreslím, hrám na gitare, píšem a veľa čítam. Moje obľúbené predmety sú slovenčina a literatúra. Keď som sa dozvedela, že sa budem učiť doma, potešila som sa, že nebudem musieť ráno skoro vstávať (smiech).“ Priznáva, že spolužiaci jej nechýbajú vzhľadom na to, že v triede bol nevyvážený pomer chlapcov a dievčat a kolektív nebol kompaktný. V štátnej škole dokončila 6. ročník a 7. triedu absolvovala formou domáceho vzdelávania.
„Zo začiatku sa mi zdalo, že je toho veľmi veľa, a musela som si zvyknúť na nové pravidlá.“ Mala obavy z toho, že matematika a fyzika jej nepôjdu tak dobre ako v škole. „V 2. polroku som si začala písať zoznam toho, čo musím každý deň urobiť, aby som všetko stihla.“ Zvolila si vlastný systém, podľa ktorého napredovala, a jednotlivé položky dňa si priebežne vyškrtávala ako vybavené. Pri spätnom pohľade na svoje začiatky domoškoláctva Vanessa už dnes vie, že jej pocit príliš veľkého objemu učiva, ktoré musela sama zvládnuť, nebol objektívny. Súvisel s veľkou zmenou, na ktorú nebola pripravená, a musela jej čeliť zo dňa na deň. Teraz, keď sa 2. polrok jej domáceho vzdelávania pomaly končí, je spokojná. Denný režim a učivo zvláda bez akýchkoľvek ťažkostí.
Jediným problémom pre Vanessu je podľa jej slov tréma, ktorú pociťuje pred každým komisionálnym preskúšavaním – polročným a koncoročným. Ale rozpráva o tom s úsmevom a odľahčením, lebo aj to zvládla výborne: „Mala som obrovskú trému, lebo som si myslela, že nič neviem (mama aj dcéra vybuchnú do spontánneho smiechu). Predsa len som doma a je otázne, čo viem a čo neviem. Ale učitelia ma upokojili a boli veľmi milí. Učiteľke som povedala, že sa mi zdá, že som doma zlenivela. No ona nato, že podľa toho, ako som odpovedala, si to nemyslí. Že som (počas domáceho vzdelávania) dala svoju energiu do toho, čo ma baví.“
Komisionálne skúšky
Naďa hovorí, že v košickej Slobodnej demokratickej škole sú žiaci hodnotení slovne, nie prostredníctvom známkovania, čo je v rámci legislatívy možné. Samostatne hodnotené sú len predmety matematika, slovenský jazyk, angličtina a informatika, teda tie, z ktorých sa robia prijímacie pohovory na strednú školu. Ostatné predmety sú hodnotené pod spoločným označením „spoločenské a prírodné vedy“, plus telesná výchova. V polroku dostali rodičia slovné hodnotenie jednotlivých žiakov emailom, na konci roka dostanú vysvedčenie.
Rodičia mali možnosť vybrať si formu preskúšania: buď testami prezenčne, osobným preskúšaním na pôde školy alebo online. Na preskúšavaní prechádzajú školskí pedagógovia s dieťaťom všetky predmety.
„Musíme zvoľniť, lebo sa z toho všetci zbláznime“
Hlavným dôvodom, pre ktorý sa v rodine Kráľových rozhodli dať deti do domáceho vzdelávania, bolo to, že Vanessa mala zdravotné ťažkosti v dôsledku povinného prekrývania horných dýchacích ciest. Veľkým problémom boli aj neustále sa meniace nariadenia a pravidlá takzvanej ochrany verejného zdravia na školách. Faktické a administratívne úkony s tým súvisiace boli neprehľadné a veľmi im komplikovali život. Naďa hovorí, že to bolo deprimujúce a negatívne to vplývalo na psychiku všetkých členov domácnosti. „Povedali sme si, že musíme zvoľniť, lebo sa z toho všetci zbláznime.“
Naďa si uvedomovala, že zvládnutie novej situácie v rodine bude náročné a že ťarcha nových povinností a problémov bude na jej pleciach, keďže jej manžel bol v tom čase pracovne dlhodobo v zahraničí. Ale rozhodla sa rýchlo a išla do toho odvážne, lebo psychická pohoda a zdravie jej detí sú u nej na prvom mieste.
Denný režim domoškolákov v domácom vzdelávaní
Naďa hneď na začiatku urobila deťom pevný rodinný rozvrh s konkrétnymi školskými predmetmi, ktorým sa riadia v rámci bežného pracovného týždňa. Naďa vstáva medzi 7.00 a 7.30, približne o 8.30 zobudí deti a spolu sa naraňajkujú. Učiť sa začínajú o 9.00 a prestávky si dávajú podľa toho, ako im to aktuálne vyhovuje a aká je reálna potreba.
Naďa usmerňuje svoje deti hneď od začiatku domáceho vzdelávania tak, že si z učebnice najskôr samostatne naštudujú učivo, prípadne si z neho urobia poznámky. Potom sa s ňou o tom rozprávajú a veci, ktorým nerozumejú, im vysvetlí: „Najčastejšie treba vysvetľovať matematiku. Učíme sa na názorných príkladoch, na prírode a bežných veciach zo života. Pokiaľ ide o náplň učiva, postupujeme podľa štandardných osnov ministerstva školstva.“
Počas 1. polroka sa Naďa každý deň venovala obom deťom. Teraz sa Vanessa učí sama, bez maminej priebežnej kontroly. Naďa: „Je zodpovedná a môžem sa na ňu spoľahnúť. Ak treba, niekedy sa učí aj v sobotu.“ Ak má v učive s niečím problém, tak neváha, ide hneď za mamou a spoločne to vyriešia.
Voľnočasové aktivity majú obaja súrodenci posunuté na skoršie popoludňajšie hodiny. 2-krát v týždni idú o 12.00 do základnej umeleckej školy. Spolu odchádzajú z domu a spolu sa aj vracajú. Po návrate sa ešte učia, pričom rozsah popoludňajšieho samoštúdia závisí od toho, ako učivo zvládli dopoludnia.
Sociálne zručnosti a kompetencie sú dôležité
Naďa spomína, že zložité veci, napríklad konkrétny vzorec z fyziky, nevedela svojej dcére vysvetliť. Vanessa hovorí, že to bol zložitý postup na výpočet energetickej hodnoty potravín, a Naďa dopĺňa, že sa to neučili, pretože ak človek potrebuje takýto údaj vedieť, ľahko si ho nájde na obale potravín. Túto situáciu s učivom z fyziky uvádza ako príklad ich postoja k vzdelávaniu, pri ktorom nie je pochýb o tom, že deti sa potrebujú naučiť základné fyzikálne zákony, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život, a takéto vedomosti sú súčasťou všeobecného rozhľadu a všeobecnej inteligencie. No nemali by sa zbytočne trápiť faktami, ktoré sú nielen zložité, ale tak úzko špecifické, že pre dieťa nepredstavujú ani aktuálne, ani do budúcnosti žiadny benefit.
Vanessa: „Na skúšaní som priznala, že to neviem, lebo mi to nikto nevedel vysvetliť. Pani učiteľka mi povedala, že je to v poriadku. Keď si to viem dohľadať, napríklad na internete, tak sa to nemusím učiť.“ Naďa oceňuje takýto prístup zo strany školy a vysvetľuje, že v prezenčnom vzdelávaní dávajú v košickej Slobodnej demokratickej škole dôraz na vlastnú skúsenosť dieťaťa s učivom, pričom je žiakom vytváraný priestor v podnetnom prostredí. Kontakt dieťaťa so svetom, získavanie sociálnych zručností a kompetencií s podporou zdravého emocionálneho vývinu a s odborným vedením pedagógov vedie žiakov tejto školy k zodpovednosti za vlastný život a k rešpektu a úcte k ostatným i k životnému prostrediu.
Ekonomická stránka domáceho vzdelávania
Naďa platila pôvodne za každé dieťa mesačne 10 eur. Aktuálne je cena zvýšená na 16 eur. Suma, vyčlenená ministerstvom na učebnice, ktoré si rodičia môžu z kmeňovej školy požičať bez poplatku, nepokryje celú potrebu. Zvyšok musela dokúpiť. Naďa spočítala, že na začiatku domoškoláckeho roka minula na učebnice a zošity pre obe deti dokopy 120 eur, pričom niektoré učebnice mali stiahnuté v PDF verzii.
Domoškoláctvo nie je modelom vhodným pre každé dieťa a do každej rodinnej situácie
Nadine deti sa od septembra vracajú do prezenčného vzdelávania. K tomuto rozhodnutiu ju viedli dva relevantné dôvody. Prvým je skutočnosť, že pre Ľubka nie je model domoškoláctva vyhovujúci, a druhým fakt, že keď Naďa od jesene nastúpi do práce na plný úväzok, z časového hľadiska nebude zvládať domáce vzdelávanie oboch detí: „Nebudem ich už stíhať kontrolovať a nebude tu nikto, kto by sa im venoval natoľko, aby to fungovalo. Je to náročné aj z toho dôvodu, že sme na to sami, nepatríme do žiadnej komunity.“
Vanessa chcela pôvodne zostať domoškoláčkou, ale nakoniec sa rozhodla pridať k bratovi a vrátiť sa prezenčne do klasickej školy – aj vzhľadom na to, že nenastúpia do pôvodnej školy, kam chodili pred prechodom na domáce vzdelávanie, ale pôjdu do novej, kde majú obaja kamarátov. Hoci Vanessa priznáva, že istá dávka slobody a samostatnosti jej bude od septembra chýbať, vidím na nej, že je s novou situáciou stotožnená, je spokojná a do školy sa teší.
Sociálny kontakt s rovesníkmi je zásadný
Po skúsenosti s domácim vzdelávaním by Naďa najradšej zvolila kombinovaný spôsob výučby svojich detí: „Potrebujú sociálny kontakt s rovesníkmi. Snažila som sa im ho vytvoriť krúžkami a voľnočasovými aktivitami v kolektíve.“ Ideálne by podľa nej bolo, keby si rodičia mohli – podľa potrieb a schopností dieťaťa – zvoliť vyučovacie predmety, ktoré by sa deti učili doma a na ktoré by dochádzali do školy.
Výhody domáceho vzdelávania
Podľa Nade je to jednoznačne sloboda na úrovni detí a rodiny ako celku. Nebolo potrebné riešiť ospravedlnenky a odhlasovanie dieťaťa zo školy v prípade ochorenia, prechladnutia alebo návštevy lekára, žiadne obmedzenia typu prekrývania dýchacích ciest a podobne. Okrem bežného prechladnutia a nádchy bez potreby liekovej intervencie neboli deti počas domoškoláctva vôbec choré. Keď chcú ísť niekam na výlet a je dobré počasie, tak sa jednoducho zoberú a idú – nie sú nikým a ničím viazaní a obmedzovaní.
Na začiatku nikto z nich nevedel, do čoho idú. Bolo to ťažké, hlavne pre Naďu v roli matky a domácej učiteľky, ale zvládla to: „Myslím si, že toto moje rozhodnutie ovplyvní obe moje deti. Keď sa budú musieť v budúcnosti v niečom zásadnom rozhodnúť, nebudú sa báť. Povedia si: Keď to zvládla mama, zvládnem to aj ja.“
Vanessa si uvedomila, že sa naučila prísnej sebadisciplíne, bez ktorej by jej to nefungovalo. A toto je cnosť, ktorá môže v budúcnosti veľmi pozitívne ovplyvniť nielen jej život, ale osobným príkladom môže meniť aj životy druhých.
Na tomto mieste si dovolím uviesť ďalšie potenciálne výhody domáceho vzdelávania, pričom všetko závisí, samozrejme, od individuálneho nastavenia rodiča a všeobecnej situácie v rodine:
– efektívnejšie učenie s individuálnym prístupom rodiča so zohľadnením všetkých špecifík a potrieb dieťaťa,
– menej organizovaného času, s čím prichádza väčší priestor na osobné záujmy, záľuby a prejavenie individuálnej kreativity domoškoláka,
– kvalitná a plnohodnotná domáca strava,
– psychicky a emocionálne bezpečné prostredie,
– upevnenie rodinných vzťahov,
– odovzdávanie rodinných hodnôt, keď rodič je priamym a každodenným vzorom správania, etiky, morálky, kultúry a takisto spirituality,
– dieťa má v domácom vzdelávaní väčší priestor a viac príležitostí na zdravý a prirodzený rozvoj emocionálnej inteligencie,
– väčší priestor na komunikáciu.
Nevýhody domáceho vzdelávania
Naďa priznáva, že domáce vzdelávanie jej zásadne odkrojilo z jej vlastnej osobnej slobody. Prvé 3 mesiace boli najťažšie a Naďa nemala žiadny čas pre seba.
Existujú aj ďalšie nevýhody, ktoré sa Nade a jej rodiny netýkali. Opäť zdôrazňujem, že všetko je relatívne a platí to aj v tomto prípade, keďže každá situácia sa odvíja od individuálneho prístupu rodiča a súvisí tiež s charakterom a osobnostným nastavením dieťaťa. Prípadné nevýhody sa však môžu stať pozitívnymi výzvami – podľa toho, ako ich rodina uchopí – a v konečnom dôsledku sa môžu pretaviť do niečoho, čo všetkých posilní a v osobnom rozvoji posunie o obrovský kus dopredu:
Komisionálne preskúšavanie – keďže domoškolák je zvyknutý na prístup svojho rodiča a odvyknutý od skúšania v tradičnej škole, preskúšanie cudzím učiteľom môže byť preňho stresujúce. Takisto to môže byť náročnejšie pre domoškolákov na 2. stupni, kde je veľké množstvo učiva a pri komisionálnom preskúšavaní sa hodnotí celý objem učebnej látky naraz (v tradičnej škole je preskúšavanie priebežné, z jednotlivých častí rozkúskovaného učiva, nie naraz). Na všetko však existujú riešenia. Empatickí pedagógovia z kmeňovej školy, ktorí majú dostatočnú skúsenosť s domoškolákmi, vedia v tomto rodičom pomôcť a vyjsť im v ústrety tak, aby dieťa bolo čo najmenej stresované a aby rodičia boli spokojní.
Časová a finančná náročnosť – výber a nákup učebníc, pomôcok, sledovanie ponuky a programov detských predstavení v divadle, kine, galérii, výletov… Tu pomôže kontakt s ostatnými rodičmi domoškolákov, komunita alebo sieť vzájomnej podpory.
Nepochopenie okolia, prípadne nesúhlas rodiny – je dobré, ak toto rodičia dokážu od svojich domoškolákov odfiltrovať tak, aby ich to nijako nezaťažovalo. Časom sa to totiž môže zmeniť na pochopenie a podporu zo strany pôvodných neprajníkov, hlavne keď budú vidieť, že domoškoláci sú spokojní, šťastní, vzdelaní a socializovaní. Ak sú rodičia vo svojom rozhodnutí pevní a majú jasno v tom, prečo to robia (v opačnom prípade by do toho vôbec nemali ísť), na názore okolia im nemusí záležať. Kompenzáciou v tomto prípade môže byť podpora ostatných rodičov domoškolákov.
Väčšia psychická záťaž rodiča z viacerých dôvodov: mladší súrodenci, ktorí pri vzdelávaní domoškoláka vyrušujú, nedostatok času pre seba a na kontakty s inými dospelými, problém so získaním autority v roli učiteľa… Ak rodič neskĺzne do polohy obete, ale postaví sa k tejto nevýhode ako k výzve pre vlastné zdokonalenie a skúšku trpezlivosti, nakoniec z toho vyjde ako víťaz nielen on, ale celá rodina. Veľmi dôležitá je osobná psychohygiena ako prevencia pred možným vyhorením.
Nadin a Vanessin odkaz rodičom a deťom, ktorí zvažujú domáce vzdelávanie
Vanessa: „Choďte do toho, ale pozor! Nie každý to zvládne (smiech)!“
Naďa: „Na začiatku je dôležité zvážiť si, čo od toho očakávate, a otvorene si zhodnotiť všetky pre a proti. Dôležité sú finančné a časové aspekty. Rozprávajte sa o tom so starším dieťaťom, pýtajte sa na jeho názor ešte skôr, než sa definitívne rozhodnete. Vyskúšajte to, veď v konečnom dôsledku sa všetko dá vrátiť zase do pôvodných koľají. Viem, že niektorí rodičia si vybavili takú pracovnú dobu, aby sa mohli pri deťoch striedať. Môžete deťom rozložiť učenie na dopoludnie a popoludnie, medzitým si môžu užívať voľno. Zistite si, či v blízkosti vášho bydliska nie je komunita, kde sú rodičia a deti, ktorí majú s domoškoláctvom skúsenosti. Alebo píšte listy na ministerstvo a žiadajte možnosť kombinovaného vzdelávania. Školstvo sa už musí niekam pohnúť a musí to byť na podnet rodičov. Samo to nepôjde.“
Veľmi pekne ďakujem obom mojim respondentkám, Vanesske a predovšetkým jej mame Nadi za ich úprimnosť, otvorenosť a ochotu. S láskou mi otvorili nielen dvere svojej domácnosti, ale dovolili mi nazrieť do života ich rodiny, čo si nesmierne vážim. Motivovalo ich k tomu ich dobré srdce a snaha pomôcť ostatným rodičom, ktorí zvažujú domoškoláctvo a majú veľa otázok. Ďakujeme!
V závere tejto časti o domácom vzdelávaní vám, milí rodičia, ponúkam stručné zhrnutie základných odporúčaní, nech sa páči:
Skôr než sa rozhodnete dať dieťa do domáceho vzdelávania, ujasnite si dôvody. Starostlivo zvážte všetky pre a proti. Berte do úvahy temperament a povahu dieťaťa. Ak doteraz poznalo len prezenčné vzdelávanie, rátajte s tým, že prechod na domoškoláctvo bude preňho obrovskou zmenou a nemusí to vždy bezproblémovo zvládnuť.
Nájdite si takú kmeňovú školu, v ktorej už majú s domoškoláctvom skúsenosti. Budú vám vedieť pružne vyjsť v ústrety, flexibilne vám poskytnú učebnice a praktické rady. Vaše dieťa bude menej stresované komisionálnym preskúšavaním, lebo tam bude pedagóg, ktorý má skúsenosti a vie adekvátne a empaticky reagovať na potreby vášho dieťaťa.
Hneď na začiatku si dohodnite jasné pravidlá doma v rodine, ale aj s pedagógmi v kmeňovej škole, aby nevznikali zbytočné konflikty zo vzájomného nepochopenia.
V prístupe k svojmu domoškolákovi sa obrňte trpezlivosťou a láskou. Jeho prípadné výkyvy v prospechu a problematické správanie akceptujte s pochopením a pokojom. Ponúknite mu riešenia a východiská, ktorým porozumie a dokáže ich správne uchopiť. Zároveň mu dajte pocítiť, že ste tam preňho, že ho bezpodmienečne milujete.
Dôležité je, aby mal domoškolák hneď od začiatku pevný režim, rozvrh a program, podľa ktorého bude fungovať. Dieťa by nemalo nadobudnúť dojem, že keď je doma, tak má prázdniny a môže si robiť, čo chce a kedy chce. Okrem pevného režimu je dôležité aj vaše porozumenie danej situácii, ktoré bude vaše dieťa vnímať.
Na Ľubkovom príklade sme videli, že v učení môže poľaviť aj dieťa s vynikajúcim prospechom, aj pri zavedení rutinných činností a pevných pravidiel – záleží to od jeho temperamentu a vnútorného nastavenia. V žiadnom prípade nie je vhodné takéto dieťa nasilu lámať a zároveň to nemusí byť prípad vášho dieťaťa!
Starostlivo si naštudujte školské osnovy, aby ste mali prehľad, aké učivo a v akom rozsahu má vaše dieťa zvládnuť v konkrétnom školskom polroku. Zo začiatku vám môže pomôcť kontakt so žiakom na prezenčnej výučbe (alebo s jeho rodičom), s ktorým môžete občas konzultovať napredovanie v učive tak, aby ste postupovali tempom totožným s kmeňovou školou. Nie je dobré zaostávať, ale ani byť veľmi popredu.
Ak sa starší domoškolák prejaví ako dostatočne zodpovedný a samostatný a vie si sám zadeliť povinnosti tak, aby všetko hladko zvládal, dajte mu potrebnú voľnosť a prejavte mu svoju dôveru. Zároveň sa však nespoliehajte na to, že každý starší domoškolák bude automaticky samostatný, a netlačte ho do toho v prípade, že na samostatnosť ešte nedozrel. Každé dieťa je jedinečnou individualitou. Čakajte, sledujte, uvažujte, až potom konajte.
Nezaťažte dieťa svojimi prehnanými očakávaniami a nemajte na seba priveľké požiadavky. Všetko s mierou. Pamätajte na to, že každá ľudská bytosť má svoje limity, ktoré sú dané rôznymi faktormi.
V prípade akýchkoľvek zlyhaní, či už na strane dieťaťa, alebo u seba, nevyčítajte, nehaňte, netrestajte – ani seba, ani dieťa. Sme len ľudia a nie sme vždy a vo všetkom dokonalí. Každý má právo na omyly a pochybenia. Dôležité je poučiť sa z nich a nechať ich minulosti.
Všetky úspechy, aj drobné a čiastkové, vyzdvihujte, chváľte dieťa aj seba, odmeňujte sa – všetko v rozumnej miere – a spoločne sa tešte z napredovania.
Buďte otvorení aj takej možnosti, že vám to doma nebude fungovať a pre dobro svojich detí sa vrátite do prezenčného vzdelávania. Nebude to žiadna tragédia ani vaše osobné zlyhanie. Všetko je možné.
Nikde nie je napísané, že ak sa raz rozhodnete pre domoškoláctvo, musí to tak zostať naveky. Túto formu môžete zvoliť len na určitý čas, na preklenutie konkrétneho obdobia alebo ako spôsob, ktorým sa chcete vyhnúť istým okolnostiam, ktoré neskôr pominú.
Ak máte konkrétnu otázku a myslíte si, že Naďa by vám na ňu vedela odpovedať, zavolajte mi a ja vám sprostredkujem kontakt. Číslo na mňa nájdete na webe nášho časopisu v záložke O nás – Kontakt.
Domoškolák Oliver z komunitnej školy
V tejto časti si predstavíme druhú rodinu, v ktorej starší chlapec 2. rok navštevuje komunitnú domoškolu v Nitre.
Aktívna a pohybovo založená rodina
Michaela Morvayová z Nitry má s partnerom Richardom 2 synov. Mladší Michael má 2 roky a starší Oliver 8 rokov. Michaela a Richard pracujú ako tréneri. Ona vedie cvičenia pre mamičky s deťmi (v pondelok, stredu a piatok od 9.30), poskytuje súkromné tréningy špirálnej stabilizácie chrbtice (SM systém), tréningy na rozvoj mobility, venuje sa pohybovému rozvoju detí z komunity a poskytuje súkromné hodiny korekcie chodidla.
Richard je tréner a zápasník v SMTA v thajskom boxe a bývalý profesionálny futbalista. Každý deň o 17.00 poskytuje súkromné individuálne a skupinové hodiny thajského boxu a venuje sa vlastným tréningom. Michaela hovorí, že na skupinové tréningy majú obaja pevné termíny, inak je ich pracovná doba pohyblivá, a preto sú pánmi svojho času a všetko, čo potrebujú vyriešiť, bez problémov zvládajú.
Michaela rozpráva o staršom synovi Oliverovi ako o akčnom dieťati: „Má rád pohyb, vymýšľanie s kamarátmi, futbal, trampolínu, skákanie, naháňanie sa, súboje, doťahovanie sa a hry v telefóne.“ Na moju otázku o obľúbených školských predmetoch odpovedá: „Keďže sa v domoškole učia cez zážitky, tak by som povedala, že má rád všetko.“
Dieťa „zošnurované“ v štátnej škôlke
Skôr než bol Oliver prijatý do komunitnej škôlky, 1 rok navštevoval štátne zariadenie: „Nástup zvládol veľmi dobre. Na deti bol zvyknutý, lebo od narodenia chodil so mnou na moje hodiny pre mamičky s deťmi. Do triedy v škôlke išiel so svojím najlepším kamarátom, takže bol spokojný.“
V rámci denného režimu však boli v štátnej škôlke problémy, ktoré Michaele a Oliverovi strpčovali život: deti mali málo pohybu, výučba bola zameraná prioritne na zručnosti, napríklad maľovanie, s čím Oliverova osobnosť príliš nerezonovala. Učiteľky sa báli zakaždým, keď deti behali alebo lozili, a tento strach prenášali na deti. Oliver nezvládal nútený spánok, keďže mal obmedzený pohyb, a to sa odrazilo na jeho správaní: „Po škôlke bol nevybláznený, večer nevedel zaspať, zaspával aj o polnoci. Ráno potom nemohol vstať, musela som ho spiaceho obliekať a spiaceho nosiť do škôlky. Vždy sme kvôli tomu meškali a mávali sme pre to konflikty s učiteľkami.“ Michaela nemohla dať syna do súkromnej škôlky, lebo nemala peňazí nazvyš, keďže bola po materskej dovolenke.
Našlo sa pozitívne riešenie, ktoré bolo dôvodom na oslavu
Oliver pokračoval v štátnej škôlke aj 2. rok, ale Michaela ho po pár mesiacoch odhlásila: „Nevedela som, čo bude ďalej, kam ho dám a ako to skĺbim s prácou, ale vedela som, že v tej škôlke už nemôže byť! V tom čase som pracovala ako manažérka, takže som si vedela prispôsobiť pracovné povinnosti a často som ho brávala so sebou. Bolo to veľmi náročné a stresujúce. Po čase prišla pozitívna správa. Uvoľnilo sa miesto v domoškôlke Moruša, kam chodil môj synovec.“
Z Oliverovho nástupu do komunitnej škôlky mala Michaela veľkú radosť, pretože jej fungovanie poznala cez synovca. „Finančne to bolo síce náročné, ale mala som 2 práce, takže som to zvládala.“
Moruša a Čerešňa
Domoškôlka Moruša a domoškola Čerešňa sú súčasťou vzdelávacej skupiny, ktorá je jedným z projektov občianskeho združenia Cuketa o.z. Komunita ľudí, ktorým záleží na tom, aby deti vyrastali a vzdelávali sa v prostredí, ktoré je im blízke, založila v roku 2017 najskôr domoškôlku. Tým, že deti prirodzene rástli, nastala potreba vzdelávacej skupiny. A tak vznikla domoškola Čerešňa pre 1. až 4. ročník. Členovia komunity takto postupne vytvorili pre svoje deti druhý domov: domoškôlkári majú svoje zázemie v malom rodinnom domčeku a domoškoláci fungujú v tradičnej celoročnej mongolskej jurte. Obe stavby sú na jednom pozemku v Nitre, kde majú k dispozícii aj prírodnú záhradu s preliezkami.
K výchove a vzdelávaniu detí pristupujú v tejto komunite rodinne, tvorivo, hravo, s láskou a v súlade s prírodou. Keďže im záleží na zachovaní individuálneho prístupu a rodinného prostredia, počet detí vo vzdelávacej skupine je obmedzený. Členovia komunity sú však otvorení aj novým záujemcom, s ktorými komunikujú podľa aktuálneho stavu v skupine.
Sami o sebe hovoria: „Tvoríme autorské edukačné pomôcky, pracovné listy, aktivity inšpirované prírodou, ktoré vzdelávajú deti hravou a nenásilnou formou. Volíme aktuálne a zaujímavé témy, ktoré prepletáme matematikou, jazykovou výchovou, výtvarnou výchovou, hudbou, pohybovými aktivitami a pod. Pomôcky a aktivity vytvárame multifunkčné, často i externé, vhodné na vzdelávacie procesy, napr. v záhrade, v lese či v parku. (…) Je pre nás dôležité vzdelávať a vychovávať slobodných, zodpovedných a rozhľadených ľudí, ktorí si vážia prírodu, všetky organizmy a ľudí. Spoločne si uvedomujeme, že lokálnymi každodennými zodpovednými činnosťami môžeme po malých krokoch meniť celý svet.“ (zdroj: https://www.priestorypretvory.sk/hrave-vzdelavanie)
Ako Michaela hodnotí rodinný život prepojený s komunitnou vzdelávacou skupinou?
Starší syn Oliver je prihlásený v kmeňovom štátnom zariadení, kde má polročné a ročné komisionálne preskúšavanie. Hodnotenie je slovné, väčšinou cez prezentácie projektov. Kompletné legislatívne úkony riešila a rieši zástupkyňa komunitnej skupiny. Michaela sa riadi jej inštrukciami a je za to veľmi vďačná, pretože nemusí nikam chodiť ani študovať paragrafy a predpisy.
O Oliverovom nástupe do Moruše a Čerešne Michaela hovorí, že to bolo ako vrátiť sa domov medzi svojich. Syn to vítal s nadšením a od prvej chvíle je tam šťastný. Michaela hodnotí takýto systém vzdelávania ako maximálne komfortný.
Na začiatku bol postoj rodiny z partnerovej strany skeptický, ale neskôr, keď zistili, na akých princípoch komunitná vzdelávacia skupina funguje, a keď videli, že Oliver sa tam veľa naučí a je šikovný, tak to prijali.
Jediným problémom je financovanie. Michaela platí mesačne 400 eur, pričom táto vzdelávacia skupina je – podľa jej slov – jedna z najlacnejších.
Rodina sa v týždni budí spontánne, väčšinou sa riadia skorým vstávaním najmladšieho člena, 2-ročného Michaela. Spoločne sa naraňajkujú a medzi 9.00 a 10.00 odprevádzajú Olivera do komunitnej školy, kde najprv absolvuje ranné bloky a po nich má 2. raňajky.
O učivo a jeho zvládanie sa zodpovedne starajú v škole. Deťom nedávajú žiadne domáce úlohy a rodičom posielajú fotografie a videá z priebehu každého dňa, takže Michaela má o všetkom prehľad. S Oliverom sa doma neučí.
Na moju otázku, čo im vzdelávanie v nitrianskej komunite prinieslo do života, odpovedá: „Nič lepšie nás nemohlo stretnúť. Slobodné a šťastné dieťa je najviac.“ Ďalej vyratúva hodnoty, ktoré s tým prišli: „Sloboda, samostatnosť, rozvoj osobnosti dieťaťa na maximum, rodinná pohoda, komunita, kamarátstva.“
Rodičia domoškolákov zo vzdelávacej skupiny nemusia z pochopiteľných dôvodov osobitne riešiť socializáciu detí. Michaela hovorí, že aj v tomto smere je to ideálne: priestory domoškôlky a domoškoly sú prepojené, deti chodia do divadla, do knižnice… Sú samostatné, sebavedomé, už teraz si zakladajú svoje podnikanie, plánujú budúcnosť. Takže o budúcom plnohodnotnom uplatnení svojho domoškoláka v živote vôbec nepochybuje.
Michaela na záver nášho rozhovoru dodáva: „Aj my, samozrejme, niekedy riešime drobné problémy, nie je to stále prechádzka ružovou záhradou. Ak sa niečo vyskytne, vieme to rýchlo odkomunikovať s vyučujúcimi, respektíve sprievodcami, a vždy sa dohodneme na vhodnom riešení. Nitrianska vzdelávacia skupina Moruša a Čerešňa je najlepšia domoškola široko-ďaleko. Dopriala by som ju všetkým deťom. Je tam sloboda, neuveriteľný učebný program a úžasní ľudia!“
Ďakujem Michaele za čas, ktorý venovala nášmu rozhovoru, za jej ochotu a ústretovosť. Je očividné, že je v komunitnej vzdelávacej skupine šťastná a spokojná, lebo vidí, že jej synovi to prospieva po všetkých stránkach. A keď je spokojná mama, spokojné sú aj deti a môžu sa zdravo vyvíjať. Čo viac si v tejto chvíli môžeme priať? Len to, aby takýchto rodín bolo na Slovensku čo najviac.
Ak máte na Michaelu otázku, na ktorú ste v článku nenašli odpoveď, zavolajte mi a ja vám sprostredkujem kontakt. Veľmi rada vám odpovie aj poradí: „Som za to, aby deti boli šťastné a prežili zmysluplné detstvo. Ak môžem akokoľvek pomôcť, je to pre mňa radosť. Sú to síce malé kroky, ale zmysluplná práca.“
Aj na tomto mieste vám, milí rodičia, ponúkam stručné zhrnutie základných odporúčaní v kontexte domoškoláctva vo vzdelávacej skupine. Nech sa páči:
Skôr než si vyberiete vzdelávaciu skupinu, vopred si overte, ako dlho funguje, kto deti učí, aký je ich počet a vek, hľadajte referencie, kontaktujte rodičov, ktorých deti do skupiny už chodia.
Vzdelávacia skupina môže mať právnu formu občianskeho združenia, no môže to byť len skupina rodičov, ktorí sa rozhodli spojiť, a osobne, prípadne prostredníctvom pedagóga vzdelávať svoje deti.
Hoci sú vzdelávacie skupiny často označované pojmom „komunitná škola“, nie sú zaradené do siete škôl a školských zariadení SR, preto musia byť deti zapísané v kmeňovej škole (viď školský zákon § 7a Individuálny vzdelávací program, § 23 Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania a § 24 Individuálne vzdelávanie).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzdelávacie skupiny nemajú v zmysle takto postaveného zákona nárok na financie od štátu. Náklady na prevádzku platia rodičia, preto sa mesačný poplatok za dieťa pohybuje vo výške niekoľkých stoviek eur.
Niektoré vzdelávacie skupiny umožňujú rodičom priamo participovať na vzdelávaní, čím sa mesačné poplatky znížia. V niektorých prípadoch je možná aj kombinácia domáceho a komunitného vzdelávania.
Nasledovné sa týka rodičov domoškolákov v domácom aj komunitnom vzdelávaní:
Ak by vaše dieťa nebolo zapísané v kmeňovej škole a nenavštevovalo by žiadne zariadenie v sieti škôl pod Ministerstvom školstva, hrozia vám sankcie vrátane trestu odňatia slobody.
Ak sa dieťa na komisionálne preskúšanie nedostaví alebo na ňom neuspeje, riaditeľ kmeňovej školy môže povolenie na individuálne vzdelávanie zrušiť.
Komisionálne skúšanie sa riadi Metodickým pokynom č. 22/2011 Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, konkrétne ho rieši článok 7 Komisionálna skúška.
Autorka: Mgr. Lenka Jalilah, PhD., šéfredaktorka
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová