JA: Bojím sa. STRACH: Viem. Preto som tu.JA: Ale ja ťa nechcem. Choď preč.STRACH: Prečo by som mal odísť? Je mi s tebou dobre.JA: Ale mne nie je dobre s tebou! Tak už choď!STRACH: Len sa rozčuľuj, robí mi to dobre.JA: Ale ty nerobíš dobre mne!STRACH: Ak ti tento slovný pingpong pomáha, môžeme v ňom pokračovať.JA: Ešte Čítať ďalej…
Na hladine jazierka sa ako hviezdy trblietali slnečné lúče. Stromy sa v odraze kochali svojou krásou, biele oblaky plávali po tyrkysovomodrej oblohe a vtáčiky šantili vo vetre. Jeden z nich si sadol na konár malého stromu a rozospieval sa. Ladná melódia jeho piesne roztancovala kvietky, ktoré hrdo strážili hostí sediacich pri brehu. Z farebných kvetov Čítať ďalej…
Tichá explózia Tohtoročná jeseň na nás vychrlila explóziu farieb a vôní. Urobila to tak potichu a nenápadne, že si to mnohí z nás vôbec nevšimli. A ona to vie. Preto sa nám prihovára zvukom. Šušťaním lístia na chodníku. Hvízdaním vetra v korunách stromov. Praskaním vetvičiek pod nohami. Radostným výskaním detí pri púšťaní šarkanov. Myseľ a srdce v očistnom kúpeli Neponáhľaj sa. Čítať ďalej…
Ak sú oči oknom do duše človeka, tak Martinove obrazy sú oknami do duše prírody. Oknami takými priezračnými ako krištáľ, cez ktoré možno pozorovať panenskú prírodu utkanú z čírej lásky. Krajina na obraze doslova ožíva. Načahuje ku mne ruky a hladí ma po tvári. Jej dotyk je svieži a plný života. Pokojom a nehou napĺňa postupne nielen moje Čítať ďalej…
Človek zmietaný búrkami života. A predsa hrdo a pevne stojí. Ukazovateľ smeru. Človek zmietaný búrkami života Svoje najlepšie roky má už za sebou. Keď sa naňho pozrieš, vidíš to jasne. Nepochybuješ. No neľutuj ho. On to nečaká, on to vôbec nepotrebuje. Nezaujíma ho, čo si o ňom myslíš. On vie svoje. Vie najlepšie, čím všetkým si prešiel a aké Čítať ďalej…
Snáď nie je ani potrebné viac slov premeň sa do vlastných snov. Na vlnovej dĺžke tej zvláštnej energie ten nápad nech ticho plynie. Sústreď tú silu, čo pohne Ťa ďalej, snívať sa oplatí. Po krokoch posúvaj sa stále v snovej práci neustálej. Život bez snov ako motýľ uletí a nečaká na tvoje… práve. Žiť sa Čítať ďalej…
Pýtaš sa: ,,Prečo?“ Odpoveď je ukrytá vždy v Tvojom tele. Telo v tomto príbehu predstavuje obálku, v ktorej je uložený papier. Ja teraz píšem jednotlivé hlásky, pospájané do slov, na papier, ktorý vidím, držím ho, je pre mňa skutočný. Obálka je len preneseným slovom a v skutočnosti predstavuje telo, ktoré sa mení. Papier v obálke Čítať ďalej…
V sobotu ma navštívil môj priateľ. Prežili sme spolu dva nádherné dni. Zrkadlo po celý čas ani nemuklo. Tvárilo sa neutrálne, akoby tam ani nebolo. A bola som mu za to nesmierne vďačná. No len čo som v nedeľu večer zase osamela, okamžite sa do mňa pustilo: „Kto to bol?“ „Môj priateľ.“ „Keď prišiel, hneď v predsieni si Čítať ďalej…
Dňa 4. júla 2021 sa v Le Muids pri Ženevskom jazere vo Švajčiarsku uskutoční vernisáž tematickej výstavy obrazov „Hĺbka Tatier“ výtvarníka Martina Tamásfiho. Martina poznáte z článku „Príbeh pretkaný silou“, ktorý vznikol z rozhovoru našej šéfredaktorky s týmto mimoriadne talentovaným umelcom. Martin je okrem toho spoluautorom projektu interpretácií, ktorý nájdete v rubrike Umelecká tvorba. „Tatry vedia človeka ľahko preusporiadať Čítať ďalej…
Haló. Kde si? Volám Ťa. Zvláštne, že ma nepočuješ. Volám na Teba, prihováram sa Ti a Ty… akoby som len vzduch. Hladím Ti tvár v každom vánku, objímam Ťa pri každom pohybe či kroku, bozkávam Ťa pri každom strete s Tvojou pokožkou, zhováram sa s Tebou v každom zvuku aj v jedinej hláske, pozorujem Ťa vo dne, v noci. Nespím, nejem. Čítať ďalej…