Prednedávnom som čítala knihu, ktorá bola písaná z pohľadu dvoch hlavných postáv. On bol hokejista s jazvou na líci, ona bola aktívna na sociálnych sieťach. Mali spoločných známych. Novinári ho volali „Zviera“. Nemal to rád. Myslel si, že je to pre jazvu, ktorej sa nikdy nezbaví a ktorá mu spotvorila celú tvár. Bol presvedčený o tom, že Čítať ďalej…
Neviem, možno je to iba môj prípad, keď som sa načisto stratila sama v sebe, vo svojich pocitoch. Ako malá som si totiž myslela – aspoň tak to bolo vykreslené vo všetkých filmoch – že príde princ na bielom koni a ako mávnutím čarovného prútika zaženie moje myšlienky. Myšlienky o mojich nedostatkoch, o tom, čo mi chýba, a o tom, čoho Čítať ďalej…
Vraj som sa nikdy ničoho nebála, ani tieňa. Ja o tom však viem svoje. Samozrejme, nie je to pravda. Každé dieťa, tínedžer a dospelý sa niečoho bojí. Ja som sa bála tiež. Teraz sa síce obávam niečoho iného, ale tento príbeh bude o strachu, ktorý som už, chvalabohu, prekonala. Bála som sa svojho tieňa, bála som sa zrkadiel, Čítať ďalej…