„V šate mračien ženy hrubo odeté, brali sa na páračky. Hoc by im padlo vhod ľahnúť si a rozprávať sa. Len tak, to sa nerobilo. Šli, hoc unavené po celom dni, dlho kravy pásli. Kúsok popršalo, seno zakrývali. Nálada za stolom v drevenici sesternice Boženy ich vždy priviedla k úsmevu. Ruky pracovali, perá trhali, bolo treba dcéram darovať, ženú Čítať ďalej…
Viečka padajú a stále nižšie,po prvom dúšku vzduchu chladného,si rád, že ste si bližšie. Jemná tráva, kvapky rosy.V predstavách tam kráčaš bosý.Počuješ to?Šum potoku. S lúčnou trávou bok po boku. Za to by ona všetko dala.Od mala tam chodievala.Nemé objatie hory-lúky darujú nám.Tak intímne, že nevadí ti kráčať sám. Neskrotný vánok a plané slnka lúče,od jej srdca tajné Čítať ďalej…
Napísať o vlastných hraniciach a úprimne sa ponoriť do svojho vnútra je pre mňa v posledných týždňoch výzvou viac ako čokoľvek ostatné. Bijem sa s tým pridlho. Zasekávam sa pri myšlienkach, ktoré priskoro doženiem k záveru. Znejú prismutne. V skutočnosti to tak vôbec nemusí byť. Nechcem, aby tak zneli. Priam zvonia. Čo je to niečo, čo chcem nájsť za pomyselným Čítať ďalej…