V rozhovore s Akshayom Kumarom Dixitom, Indom žijúcim 35 rokov na Slovensku, nemôžem opomenúť tému ajurvédy, keďže je to komplexný systém tradičného indického lekárstva známy na celom svete. Je to zároveň jeden z najstarších holistických medicínskych prístupov.
Podstatou ajurvédy je vedomá prevencia a zdravý životný štýl s primárnym cieľom zachovania rovnováhy v 3 základných zložkách človeka: duch, duša a telo. Keďže príčinu väčšiny chorôb treba hľadať v nesprávnej životospráve, prechádzame s pánom Dixitom priamo na oblasť ajurvédy, ktorej základné prvky si môžeme praktickým spôsobom osvojiť aj tu na Slovensku.
„V ajurvéde je základné pravidlo: jedlo môže byť jedom alebo liekom. A vy sami si vyberte, čo chcete. Na základe toho sa v ajurvéde pristupuje ku všetkým jedlám, či už mäsitým, vegetariánskym, alebo ľahkým vegetariánskym.“
Kurkuma, čierne korenie a rímska rasca nesmú chýbať
„K ľahkému vegetariánstvu patrí ovocie, zelenina a zelené listy, pričom ajurvéda rieši konkrétne koreniny, ktoré k nim patria. Prispievajú k tomu, aby jedlo bolo naším telom dobre strávené, aby sa nepoškodilo. To všetko s ohľadom na našu krvnú skupinu a ďalšie faktory, ktoré vytvárajú komplex prospešný nášmu telu.
Ak niekto potrebuje aj mäsitú zložku potravy, preňho sa v ajurvéde vytvára miesto pre vajíčka, ryby a kurence. K tomu sú priradené iné typy korenia, ktoré podporujú jednotlivé zložky prijímanej potravy a smerujú k jej prospešnosti pre človeka. Do ďalšej skupiny patria takzvané tvrdé mäsá, ako je červené a surové mäso, so špecifickými druhmi korenia.
Celé to funguje tak, aby sa potrava maximálne prispôsobila nášmu telu, aby sa pri trávení uvoľnili výživné látky a boli nám na prospech.
Ani v jednej zo spomenutých skupín nesmú chýbať 3 základné koreniny. Prvou je kurkuma. Je to silný antioxidant a prírodné antibiotikum. Človek by mal denne prijať 1 až 3 gramy kurkumy, podľa individuálnej hmotnosti. Je jedno, akým spôsobom ju prijmete. My si dávame kurkumu do každého jedla, a tým si zlepšujeme metabolizmus a telu dodávame antioxidanty. Ak polejete ranu kurkumou rozmiešanou vo vode, veľmi rýchlo sa zahojí a zároveň máte istotu, že nezačne hnisať.
Druhou prísadou, ktorá nesmie chýbať, je čierne korenie. Štartuje metabolizmus a uvoľňuje dýchacie cesty. A treťou je rímska rasca, ktorá pomáha udržiavať bunky zdravé a telo chráni pred prepuknutím rakovinového bujnenia. Tieto 3 životodarné koreniny musia byť v každom jedle. Ostatné, vrátane soli, sa prispôsobujú konkrétnym jedlám.
Je to doslova veda, pretože potrebujete vedieť nielen to, čo máte do jedla pridať, ale aj kedy. Správne načasovanie je veľmi dôležité. Ak pri príprave konkrétneho jedla používate napríklad 10 korenín a zmeníte ich poradie, chuť bude iná.“
V indickej kuchyni neexistuje zjednodušovanie postupov
Pán Dixit je zakladateľom indickej gastronómie na Slovensku. V roku 2003 otvoril v Bratislave svoju 1. indickú reštauráciu a o 3 roky neskôr vznikla v hoteli Forum jeho reštaurácia Ashoka, v ktorej sa pripravovali jedlá podľa viac ako 400 originálnych indických receptov pod starostlivým vedením a dohľadom majiteľa.
Reštaurácia bola vychýrená široko-ďaleko a pán Dixit ju prevádzkoval 20 rokov. Prečo po takom dlhom čase reštauráciu zatvoril?
„Problémom bola pracovná sila, mentalita zamestnancov. Pritom je úplne jedno, či to boli Slováci, alebo Indovia. Podnikanie v tejto oblasti je sťažené veľkou fluktuáciou, pretože po 1 – 2 rokoch musíte zaúčať nových ľudí, musíte s nimi tráviť niekedy aj 14 hodín denne, a to je veľmi vyčerpávajúce po fyzickej aj psychickej stránke.“ Na moju otázku, či mu nebolo ľúto, keď reštauráciu zatvoril, odpovedá pokojným a rozhodným hlasom: „Vôbec nie. Keď porovnám problémy, ktoré som mal, s benefitmi, ktoré mi reštaurácia prinášala, tak prevládali problémy.“
Všetky ťažkosti riešil sám a tak, že nikto zvonka o nich ani len netušil. Nikomu sa nesťažoval, na nikoho neprenášal ťarchu podnikania a v konečnom dôsledku ho to stálo veľa energie a síl. „Neprekážalo mi, ak občas niečo niekde zmizlo. Prekážalo mi, ak nebola kvalita voči zákazníkovi 100-percentná. Bol som tvrdý a nekompromisný, keď som videl, že zamestnanci si uľahčujú prácu. Indická kuchyňa nie je o zjednodušovaní postupov. Každé jedlo musí byť čerstvo uvarené a hneď servírované.
V európskej kontinentálnej gastronómii prichádza čašník k stolu 3-krát, maximálne 4-krát. Prevezme objednávku, prinesie nápoje, potom jedlo a nakoniec účet. V indickej reštaurácii sa čašník pri stole otočí až 13-krát, čo môže byť preňho dosť únavné, a práve toto sa zamestnancom v mojej reštaurácii robiť nechcelo.“
Keď vezmeme do úvahy, že pán Dixit mal najvyššie požiadavky na kvalitu surovín a proces ich spracovania a na striktné dodržiavanie receptov a originality, je jasné, že výsledný produkt v podobe jedla, ktorý sa dostal zákazníkovi na stôl, mal špičkovú kvalitu. Pri takom maximálnom nasadení je obdivuhodné, že to vydržal tak dlho.
Páči sa mi jeho pragmatický a racionálny postoj k celej situácii. Tak ako je vo všetkom prísny a vyžaduje dôkladné plnenie povinností od druhých, rovnako dôkladný a nekompromisný je aj voči sebe. Podnikať so srdcom, dať do toho maximum, vyžadovať lojalitu a kvalitu nielen od zamestnancov, ale sám byť príkladom v tvrdej práci a plnom nasadení, vycítiť krehkú hranicu, za ktorou hrozí sebadeštrukcia, a nakoniec dokázať s hrdosťou a eleganciou skončiť – to je skutočné umenie!
Do poslednej, 4. časti série rozhovorov s pánom Akshayom Kumarom Dixitom sme si pre vás nechali silný príbeh z jeho raného detstva, pri ktorom budete neveriacky krútiť hlavou a po tele vám budú naskakovať zimomriavky. Je to príbeh o zázraku, ktorý sa stal vďaka láske, rozhodnosti, obetavosti a neochvejnej viere v život.
Zhovárala sa: Mgr. Lenka Jalilah, PhD., šéfredaktorka
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová
Ďalšie časti zo série rozhovorov s pánom Akshayom Kumarom Dixitom si môžete prečítať TU.