Neexistujú náhodné vzťahy ani náhodné manželstvá. Ako vo fyzike existujú rovnice, podľa ktorých sa dejú pozemské javy, tak aj na úrovni psychiky jestvujú mechanizmy, ktoré majú svoj pôvod, pokračovania a záverečné následky. Chce to byť k sebe úprimný a začať sa rozprávať so svojím vnútrom. Popieraním vlastnej zodpovednosti za svoje rozhodnutia vylučujeme možnosť uzdravenia. S pochopením, „čo sa vlastne v mojom živote stalo a deje,“ prichádza možnosť voľby, je to svetlo uzdravenia.
Za nefunkčnú rodinu považujem nielen tú, kde sa vyskytujú závislosti od alkoholu, drog a iných návykových látok či závislosti nelátkového druhu, ako sú stávkovanie, pripútanosť na sociálne siete, počítačové hry, televíziu, ale aj takú rodinu, ktorú ovládajú rôzne typy náchylností, napríklad prejedanie, často držané diéty, neúmerné cvičenie, chorobné upratovanie, workoholizmus a podobne, vyosený prístup v oblastiach, ako sú peniaze, viera, sex, povinnosti, prejavy lásky, domáce práce alebo trávenie voľného času.
Neblahé vplyvy na osobnosť človeka má aj extrémna prísnosť a direktívnosť, keď sa kladie dôraz na dodržovanie pravidiel, a nie na kvalitu komunikácie a lásky medzi jednotlivými členmi mikrospoločnosti, rodiny. Opakom je majetnícka rodičovská láska, ktorá vedie k spútavaniu a energetickému cudzopaseniu na vlastných potomkoch. Zanedbávajúca výchova nezodpovedného rodiča necháva všetko na ulicu, podmienková výchova naučí dieťa do života všetko bartrovať a vedie takisto k neláske seba a iných. Zlých modelov výchovy detí je mnoho, no láskavý prístup a spravodlivé určovanie hraníc a povinností deťom je len jedno.
Hádanie sa o deti, s nimi, súperenie o ne počas vzťahu alebo po rozchode ako následok psychologickej nevzdelanosti, detinskosti a slabošstva rodičov, ničivá slovná paľba na partnera či na deti, sústavné roztržky, hádky, odúvanie sa, keď sa predlžujú obdobia nekomunikácie medzi rodičmi alebo aj smerom k deťom mysliac si, že je to „vhodný trest a dobrá motivácia“ toho druhého primäť kapitulovať a vziať vinu na seba, sú hotové granáty do vnútra dospievajúceho jedinca. Tak aj pri hádkach, ktoré sa striedajú s dočasnými prímeriami, zväčšuje sa vzdialenosť medzi členmi rodiny, znižuje sa miera intimity, mizne dôvera, úcta, oddanosť, láska. Priestor získava chlad, smútok, vzdor, izolácia, v ľudskom vnútri sa rodí zmätenosť.
Nad fyzickým násilím a psychickou tyraniou v rodine tróni hádam už len vykoľajené sexuálne správanie rodiča. Počnúc od zvádzania až po krvismilstvo, ktoré zanecháva gigantické krátery na duši. Často takéto zaobchádzanie človek vytesní do podvedomia, sexuálne zneužívanie z detstva si nepamätá, ale je to len časovaná bomba, ktorú raz bude treba zneškodniť. Nebojte sa však, všetko sa dá uzdraviť, silnejšieho mága, ako ste vy, na svete niet. Čo vám prišlo do cesty, to viete aj vyriešiť. Uveriť v seba je prvý krok k vyliečeniu hocijakého zlého detstva. Len takto sa môžete stať presne takými rodičmi, akých ste chceli mať.
Zlý vplyv na vývoj dieťaťa majú aj rodičia, ktorí majú narušené vzťahy s ostatnými členmi rodiny. Vinia za to ostatných, ale ich doznaním je vyhýbanie sa im a celková pasivita smerom k zmiereniu. Ukazujte potomkom izoláciu a nekomunikáciu, klamte, ohovárajte, otravujte vzťahy emočným jedom a aj vaši potomkovia sa budú zdokonaľovať v ničení. Konajte tak s blízkou rodinou a vytiahnete pre syna alebo dcéru rovno čertovo eso, ktoré im raz zhorí v rukách a oni ostanú stáť na šachovnici ako jediný pešiak. Opustení, izolovaní, bezmocní, plní hnevu a sklamania zo samých seba a z nevydareného života. Ak ste tehotní nešťastím, nenúťte ho rodiť aj vaše deti.
Opísané rodiny sú zdrojom napätia, neistoty, strachu a utrpenia, namiesto toho, aby boli studňou lásky, istoty, pochopenia a ochrany. Rodinní príslušníci, ktorí nemôžu slobodne
vyjadrovať svoje pocity, potreby, zážitky, sa kuklia do seba, nabaľujú na seba jednu fasádu za druhou, len aby svetu neodkryli časť svojej bolesti. Bolesť, ktorú prestanú cítiť a začnú konať podľa mechanizmu „nie som hodný lásky, a tak si k sebe budem nonstop priťahovať nezdravých partnerov, ktorí do mňa budú búšiť dovtedy, až kým sa z toho buď nezbláznim, alebo nevyliečim.“
Podľa mňa sa sem rodíme, aby sme si navzájom pomáhali, podporovali sa, a nie aby sme druhých ničili. Ak ten, čo vám škodí, nevie voči vám zmeniť deštruktívny prístup, skúste sa zmeniť vy, inej cesty niet. Nežite v bludoch, že zmeníte zatrpknutého otca či vašu chladnú a neláskavú mamu. Zoceľte sa a snažte sa zmeniť vy! Len tak môžete zmeniť iných. Tým, že im stanovíte hranice. Tým, že im ukážete, že meniť sa dá. Zmenou seba meníte vzťah k partnerovi, čím sa schéma mení a on je prinútený reagovať. Len úprimnou sebaláskou sa stanete opravdivo láskavejšími. Mieru dávania druhým odhadnite podľa seba, koľko cítite dávať bez očakávania vracania. V prípade silných útokov na vás sa stiahnite. Nie je to prehra, ale prejav múdrosti.
Veľakrát človek trpieť nemusí, stačí sebauvedomenie, rozum a konanie.
Všetci túžime po láske. Už od narodenia dychtíme po teple, dotyku, príjemnom slove, pohladení, uistení, že sme tu dobre a že sme vítaní. Ak sa vám týchto vecí nedostalo, vedzte, že ste tu správne a ste dobrý človek. Keby ste len vedeli, koľko prešľapov a hriechov som narobil ja. Keď sa mi v mysli vráti nejaké sebavinenie, hneď si odpúšťam. Keď sa moje vnútro snaží začať kohosi za dačo viniť, odpúšťam mu. Tak aj vy odpustite rodičom, ak ich viníte za nepekné detstvo. Všetko robili najlepšie, ako len vedeli, lepšie to nedokázali. A odpustite i sebe. Nič ste nespravili zle. Z pohľadu vesmíru neexistuje nijaké meškanie, o nič ste neprišli, lebo o nič ani prísť nemôžete. To najvzácnejšie, čo vlastníte, ste vy. Ak si teda chcete nechať odo mňa v tomto poradiť, šepkám vám: Odpustite si a začnite si konečne vážiť samých seba.
Autor: Pavel „Hirax“ Baričák
Ilustračné foto: Michal Vincent
Článok je úryvkom z knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Šlabikár šťastia 5., Psychický obor. Viac o knihe nájdete na adrese: http://www.hiraxshop.sk/knihy/ezoterika/psychologia-motivacna/shop-78501/slabikar-stastia-5-psychicky-obor
