Hoci to nemám ako povedať
ani napísať
tieto slová sú pre teba Adam
Asi je to už jedno
ale nezmizla som odrazu
Najprv som sa stala nehmotnou
po častiach
ktorých si sa dotkol naposledy
Keď si putoval prstom od šije cez vlasy
stredom čela
po nose až k ústam
k odtlačku na pere
a po brade dolu krkom
moja hlava prestala čokoľvek vážiť
Keď si sa prstami prešiel
od stredov chodidiel
až k trupu
ostali nehmotné moje nohy
Keď si sa posledný raz zavinul do mojich rúk
začali sa vznášať bez váhy ako krídla
Zvyšok tela ostal nehmotný
keď si ho ako sochár
modelujúci skutočnosť
na hrane možného
dlaňami dokončil naposledy
Nakoniec si mi znehmotnil prsia
oboma putujúcimi palcami
vtlačenými do tela
ktoré odvtedy nebolo telom
Chvíľu som bola nehmotná
no potom začal miznúť aj môj obraz
Na ktorú časť si sa viac nepozrel
tá zmizla úplne
Najprv zmizli moje oči
potom vlasy pery tvár telo ruky
a nakoniec aj nohy
Ešte chvíľu som bola v tvojej hlave
no už nie som ani tam
Teraz neexistujem
Nie som v tvojich rukách
v tvojich očiach
v tvojej hlave
a nie som ani v týchto slovách
ktoré sa podobajú na báseň
No niekde inokedy
a niekedy akoby tu
stále som
tvoja neskutočná Lilith
Erik Ondrejička | Volanie | 2020
