Keď sa dva motýle stretli vo vesmíre,
vtedy keď si svoju kuklu praskli vo dvoje,
vyleteli do výšok tam kdesi k oblohe.
Keď v tej kukle spali a snívali o vetre vo vlasoch,
snívali len o farebných obrazoch.
Vtedy ešte netušili, že život je dar,
vtedy ešte neverili, že uvidia raj,
že prežijú pár chvíľ a životov,
kde nemusia robiť robotov,
že môžu lietať hore aj dolu,
najkrajšie, že môžu lietať spolu.
Keď sa dva motýle stretli vo vesmíre,
zamávali ľahúčko svojimi krídlami,
farbu svojich krídel uvoľnili,
aby aj ostatní pochopili.
Pozri hore človek,
naplň sa farbami,
zaspievaj si pieseň o kráse vesmíru
a prejdi bránami lásky a mieru.
Erika Petríková
