Ja usteliem nám voňavú perinu
a do úst ti vložím malinu,
aby sme vedno líhali,
aby sme spolu sa smiali,
aby sme kráčali spolu
a neťahali sa dolu
svojimi smiešnymi hádkami,
kde i tak sme len bábkami.
Niekto sa snaží kriviť nám tváre,
vtedy keď nevieme o svojom dare.
Tým darom je naše svetlo,
ktoré nás drží v jedno.
Pýcha nás odpája,
hnev ten nás nadája,
lakomosť trhá nám srdcia,
ľútosť nám oči zastiera.
Preto my vtedy nevidíme,
preto sa za ruky nechytíme.
Preto usteliem nám voňavú perinu…
Erika Petríková
