Poet a prozaik z Banskej Bystrice Miroslav Kapusta mi rozprával krásnu príhodu s jeho už vtedy dospelou dcérou. Mirko je rodený „ľadový medveď“, už roky sa chodí v zime otužovať so spriaznenými priateľmi do chladných vôd. Dcéra sa rovnako tak začala vypytovať na tento proces zvyšujúci imunitu organizmu, a tak ju najprv teoreticky poučil, že na začiatku pôjde do vody maximálne na dve minúty, dych má byť hlboký a pokojný. Ponoriť sa má až po plecia, po vyjdení sa nemá hneď babušiť, ale chvíľku zotrvať na vzduchu, až potom sa začať obliekať. Tých inštrukcií bolo, samozrejme, viac, až kým nenadišiel deň, keď sa pri aute zobliekli do plaviek a ona si pri teplote mínus pätnásť stupňov, vďaka miernemu vetru pocitovo aj mínus dvadsaťpäť, začala uvedomovať: „Preboha, ja krava, čo tu robím?!?“ Už sa chcela spätne obliekať, na čo Mirko zareagoval ako správny otec. Chytil ju za plece, pozrel sa jej do očí a pevne jej povedal:
„Som tvoj otec a som pri tebe, neboj sa! Otec nikdy nedopustí, aby sa ti niečo stalo.“
Majstrovstvo silných viet! Presne poukladaných pár slov, ktoré zasiahnu, ukotvia, ochránia, spustia liečebný proces. Tak aj ja dve hodiny pri osobnej konzultáciu s hocijakým človekom, ktorého vidím prvýkrát, nerobím nič iné, iba hľadám tú jednu zázračnú a najsprávnejšiu vetu. Stačí iba jedna, len nech zapadne a otvorí skrinku, z ktorej vo vnútri klienta vyletia anjeli a začnú ho hojiť, vytryskne prameň zobúdzajúcej vnútornej sily.
Kamarát Roman mi opisoval, ako prestal fajčiť. Stál pred vchodom paneláka, keď šiel okolo starší pán, ktorý Romana poznal už od jeho útleho veku:
„Romanko, a ty fajčíš?“
„Ale áno, občas si zapálim,“ odvetil kamarát s jeho typickým pohodovým úsmevom.
„Ale veď fajčia iba chorí,“ poznamenal ledabolo pánko a odkráčal za svojím. Nič viac nevysvetľoval, nekomentoval, neprízvukoval.
Roman dofajčil, ale veta ho zaujala, bola akási „divná“. Nečudo, že si ju uložil do pamäti a neraz sa mu vynárala, najmä keď si šiel zapáliť. Potom už stačila iba kríza v manželstve, keď svoju ženu prosil, aby prestala chodiť opatrovať chorých do Rakúska, pričom kládol dôraz na to, že ich vzťah kvôli tomu chladne a nemá z toho dobrý pocit. No ona ho nepočúvala, a tak keď raz odišla na ďalší dvojtýždňový turnus, vyšiel na balkón a zapálil si. Asi v polovičke cigarety ju s hnevom zahasil a vyslovil: „Ale veď fajčia iba chorí!“ Odvtedy si už nikdy nezapálil. To je sila jednej vety, ktorá vás zasiahne na správnom mieste a spustí očistu. Ale rovnako tak môže spustiť aj deštrukčnú kalamitu. Toto však pozná asi každý z nás, keď mu uštipačná poznámka od kohosi zostala vŕtať v mysli ako nenásytný červík.
Inokedy som debatoval s mužom, ktorý riešil partnerské vzťahy, už roky sa mu nedarilo nájsť pre seba vhodnú partnerku. Tak strašne, a to doslovne strašne po nej túžil, až z tejto úplne prirodzenej životnej funkcie stvoril neskutočne vyhladnutého draka, ktorý ho týral dňom i nocou, že z toho začal byť frustrovaný, unavený, zničený, smutný, vyprahnutý, prázdny. Vysvetľoval som mu:
„Bolo by vhodné naučiť sa na myšlienkovej úrovni automaticky anulovať všetky už stvorené sebavýčitky, ako aj novorodiace sa typy sebatryzny, „chyba je vo mne“, „nemám nárok na lásku“, „ako je mi otrasne samému“ atď. Sú to len hady, ktoré ste sám stvorili a ony sa s jedom vracajú po svoju porciu. Smerovať k pusteniu tejto témy, prijať, že teraz nemáte partnerku, je to normálne a tá vhodná príde. No netlačiť tak na pílu…“
„Lenže potom ma moje ego začne okľukou viniť, že v tejto oblasti nič nerobím, nesnažím sa…,“ odvetil klient.
„Tak mu s pokojom odpovedzte, že pre to robíte maximum tým, že nič nerobíte.“
Očami sa zastavil, chytil ma za plece a povedal:
„Presne toto som potreboval počuť! Veľmi vám ďakujem!!!“ rozsvietil sa. „Robím pre to maximum tým, že nič nerobím…“ opakoval si nadšene.
Kompletná bolesť, samozrejme, vznikla z nelásky k sebe, keď v poslednej agónii slušne sa zamotávajúc do seba strácal odstup od skutočnej príčiny, všetko investoval na jedinú kartu: príde partnerka a konečne budem kompletne šťastný. No nechodila, čím mu vesmír hučal do duše: nie partnerka má byť zdrojom tvojho naplnenia, ale ty a skutočná láska k sebe. Čím viac sa začneš úprimne milovať, tým rýchlejšie tento problém zmizne.
Muž sa však oprel o duchovno, až do detailu zo seba vykresal model „duchovného robota“. Dlho mi rozprával o svojich minulých vteleniach, jeho nadaniach, múdrosti, praktizovaní meditácií, tai-či, jogy, vysokom prietoku energie cez neho a iných keksíkoch zo širokej ponuky duchovného supermarketu.
Klient vinou neláskavej výchovy bez akejkoľvek snahy pochopiť detskú dušu, ale aplikovaním prísnosti násobenej častými hádkami rodičov v sebe dokonale prizabil svoje vnútorné dieťa. Vnútorné dieťa je v mnohých smeroch najcennejšia časť ľudskej osobnosti. Dodáva každému človeku radosť, tvorivosť, prirodzenosť, lásku. Načo je aplikovanie striktného duchovna, keď z vás vyprchá spontánnosť, radosť, prirodzenosť, smiech?
Odporučil som teda klientovi čítať knihy na túto tému, dávať z nich do praxe oživenie svojho vnútorného dieťaťa, absolvovať kurz vyliečenia vnútorného dieťaťa, pretože bez neho sa človek stane ľadovcom, čo okamžite vycíti ktorákoľvek žena.
Výraz duševne nevyspelý človek pre mňa neexistuje, sú len menej či viac prebudení ľudia. Iba sa prepíname na vhodný stav ega, ktorý v konkrétnej chvíli a okolnostiach najlepšie sedí na danú situáciu. Potom iba podvedome hodnotíme, či bola reakcia úspešná, alebo neúspešná, na akej výške priniesla zisk, výhodu alebo opak – stratu, a podľa toho si ju ukladáme do našej knižnice. Takýchto kabátov máte po ukončení detstva plné skrine, len sa profesionálne prezliekame podľa toho, koho stretneme, „čo chce počuť“, „čo chceme získať“, „čo chceme v sebe vyplniť“ atď.
Pochopenie trikov ega je proces odhadzovania šupín ľudskej zamarasenej cibule.
Všetko na Zemi stojí na kazualite, príčine dôsledkov privolávajúcich následky. Kto rozpozná príčinu želania, stáva sa múdrym. Bludný vzorec sa s nami hrá, je to rébus hľadania pravej šnúrky, ktorá nás privedie ku koreňu, ktorý vyživuje jednu z mnohých jedovatých rastlín v džungli v nás, ktorú musíme vyplieť a napredovať tak v tvorení záhrady večného šťastia. Vyšší a jediný zmysel nájdeme, keď zastavíme prívody všetkých potrubí, ktoré do nás privádzajú otravný kal.
Autor: Pavel „Hirax“ Baričák
Článok je úryvkom z knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka Šlabikár šťastia 5., Psychický obor. Viac o knihe nájdete na adrese: http://www.hiraxshop.sk/knihy/ezoterika/psychologia-motivacna/shop-78501/slabikar-stastia-5-psychicky-obor
