„Stratil som mnoho kamarátov a známych len kvôli tomu, že som sa rozhodol robiť niečo naozaj zo srdca a zmeniť svoj život k lepšiemu.“
„Včely sú dokonca také inteligentné, že na starobu zomierajú mimo úľa. Keď včela vie, že sa blíži jej koniec, vyletí von. Nezomrie medzi ostatnými, nezostane im napospas, nebude v úli hniť a nestane sa zdrojom prípadnej nákazy.“ To je jedna z myšlienok Richarda Neštického, ktorá sa objavila v predošlej časti s podnadpisom Srdcom včelár a mastičkár. Keďže sme ani zďaleka nevyčerpali jeho rozprávanie o tom, čo všetko mu leží na srdci a čo robí s láskou a odhodlaním, pokračujeme 3. časťou zameranou na bylinky.
Srdcom bylinkár
Jednou z najobľúbenejších Richardových byliniek je ľubovník bodkovaný. Pri predstavovaní svojich bylinných produktov však začína skorocelom.
Do skorocelového BIO sirupu pridáva domácu marhuľovicu ako konzervant a ako prostriedok pre lepšie rozvinutie účinkov liečiva. Okrem toho je v ňom šalvia, repík a agátový BIO med. BIO kvalitu svojho agátového medu obhajuje tým, že na liečenie včelstiev nepoužíva jedovaté prípravky a do výšky, v ktorej včely agátový nektár zbierajú, sa len ťažko a iba v stopových množstvách dostávajú chemické postreky z poľnohospodárskej výroby. Bylinky sú z jeho pozemku, pestuje ich sám a marhuľovica je z vlastných, resp. zadovážených BIO marhúľ.
Richardov skorocelový sirup sa užíva pri kašli, 3-krát denne 1 čajová lyžička. Šalviu doň pridáva pre jej očisťujúce a protizápalové účinky, repík účinkuje takisto proti zápalu.
Zaujíma ma, ako do sirupu dostane bylinný extrakt. Vysvetľuje mi: „Nazbieram bylinky podľa konkrétnych pomerov, najviac je skorocelu, a zalejem ich medom a pálenkou. V mede sa rozpustí určitá časť účinných látok a zvyšok sa vylúhuje v pálenke.“
Minimálne množstvo pálenky, ktoré do roztoku pridá kvôli tekutosti, má aj konzervačný efekt: „Bylinky pustia vodu a mohlo by to skvasiť. Alkohol kvaseniu zabráni.“ Hovorí, že ľudia si jeho skorocelový sirup veľmi chvália, lebo výborne funguje pri kašli a chorobách horných dýchacích ciest: „Keď som náhodou chorý, tak so sirupom a propolisovou tinktúrou len 2 dni. Keďže si viem takýmto spôsobom pomôcť – dôkazom je to, že som tu, živý, zdravý a silnejší ako predtým – tak som nemal strach zo žiadneho vírusu. Môže prísť čokoľvek, moju silnú imunitu to neprerazí. Treba veriť svojmu telu. Človek má prirodzenú ochranu, a preto by sa nemal báť prvého vírusu, ktorý sa objaví.“
***
Ďalším zaujímavým produktom tohto mladého bylinkára je Jánsky olej. Richard mi vysvetľuje, že je to olej z ľubovníka bodkovaného, ktorý obsahuje hypericín a hyperforín. Látky sa vylúčia do oleja a dajú mu tmavočervenú farbu. Medzi zákazníkmi, ktorí si ho od Richarda kupujú, sú aj budúce mamičky, ktoré si ním natierajú kožu na bruchu. Používajú ho aj duly, ktoré sa zaoberajú prírodnou medicínou.
Richard vysvetľuje, že ľubovník dokáže zvýšiť a umocniť schopnosť človeka prijímať svetlo, z čoho vyplývajú jeho antidepresívne účinky. Nemal by sa natierať na priamom slnku, lebo koža sa rýchlejšie spáli: „Látky obsiahnuté v ľubovníku zvyšujú citlivosť na svetlo a v organizme preňho vytvárajú miesto. Človek má potom svetlejšie myšlienky a celkovo má v sebe viac svetla.“
Richard hovorí, že ľubovník v Jánskom oleji urýchľuje hojenie rán, pretože aj samotné slnko je hojivé. Olej sa okrem toho používa pri masáži boľavých stavcov a drieku. Údajne sa tak dajú liečiť silné bolesti chrbtice, svalov alebo reumatické bolesti. Pôsobí aj proti starnutiu pleti a hojí popáleniny.
Jánsky olej je vhodný aj na vnútorné použitie: „Počas pochmúrnych jesenných a zimných dní, keď je málo slnka a svetla, si ráno pred jedlom dáte čajovú lyžičku a zvýši sa vám prirodzená schopnosť prijímať svetlo. To znamená, že aj keď je deň kratší, dokážete si zo svetla vziať viac a máte svetlejšiu myseľ. Človek je svetelný tvor. V ľubovníku nám príroda dala naturálne antidepresívum so slovami: Tu máš, z tohto nebudeš mať žiadne vedľajšie účinky.“
***
Richard je presvedčený o tom, že špecifické bylinky rastú vždy tam, kde sú aktuálne veľmi potrebné: „Bylinky si vás nájdu.“
Ako príklad uvádza ďalšiu svoju obľúbenú bylinku, pamajorán – oregano: „Český odborný názov je dobromysl obecná (Origanum vulgare), ja jej hovorím slovakizovane dobromyseľ, a nie náhodou! V zimných mesiacoch pracujem väčšinou v dielni. A keď vypijem čaj z kvetov oregana, robota mi ide pekne od ruky.“ Vysvetľuje mi, že čaj mu vyčistí, upokojí myseľ a on sa potom na svet díva inak, veselšie, a vníma všetko to, čo je okolo neho pekné a príjemné. „Vďaka bylinke mám dobrú myseľ. Väčšina z nás má v tejto dobe tendenciu byť depresívny, tak prečo si nepomôcť, keď nám to príroda ochotne dáva ako dar? Ráno vypijeme čaj a cez deň potom nemyslíme toľko na hlúposti. Ľahšie sa povznesieme nad veci, ktoré nevieme zmeniť.“
Richard súhlasí s mojím dodatkom, že v prvom rade by sme si mali dať všetky veci v živote do poriadku tak, aby nás nič zbytočne nezaťažovalo. Treba si vyriešiť všetky problémy, ktoré nás oberajú o energiu, a uchopiť svoj život pevne do vlastných rúk: veriť sám sebe, konať v duchu rozum a cit, múdrosť a súcit, nebyť od nikoho závislý, nedať sa nikým manipulovať. A potom, v zamračených a tmavých jesenných a zimných dňoch, kedy nás zmáha pochmúrna nálada, si uvaríme čaj z kvetu oregana a je nám ľahšie na duši.
***
Pokračujeme v rozprávaní o bylinke menom zlatobyľ obrovská. Richard hovorí, že upokojuje nervovú sústavu, zlepšuje kreativitu a schopnosť samostatného posudzovania. Po usušení pripomína svojou vôňou med. Dodáva, že v minulosti jej nerástlo pri cestách také množstvo ako teraz, a nie je to tým, že je považovaná za inváznu rastlinu. Myslí si, že príroda vníma človeka a jeho aktuálne rozpoloženie, a preto mu ponúka jednoduché riešenie.
Teóriu o tom, že príroda vie presne, čo a kedy má človeku dať vo forme liečivých byliniek, opiera aj o tradíciu starých indiánov, ktorí nazývali skorocel Stopou bieleho muža. Prečo? Richard odpovedá: „Lebo prisťahovalci z Európy boli nezdraví, mali zahlienené pľúca, pretože veľa fajčili. A tam, kam stúpili, vyrástol skorocel na úľavu dýchacích ciest tuhých fajčiarov.“ Richard priznáva, že aj on je niekedy zahlienený, lenže nie od cigariet, ale keď zje viac pečiva. Predpokladá, že je to dôsledok miernej intolerancie na lepok. V poslednom čase mu začal popri cestičke, ktorou chodí po pozemku a záhrade, rásť skorocel: „Takýmto prirodzeným spôsobom sa vedľa na lúke vysemenila aj dobromyseľ. Takto sa dá vyliečiť množstvo vecí, lenže na to potrebujete mať pozemok a na ňom priestor pre život. Na 5 metroch štvorcových trávnika, ktorý kosíte každý druhý deň, vám bylinky neporastú. Ak sa vám pri plote niečo objaví, hneď to vytrhnete, lebo je to burina. To je americký spôsob života.“
***
Ďalšou, 4. časťou rozhovorov s Richardom Neštickým uzatvoríme celú sériu. Bude zameraná na jeho srdce pestovateľa a chovateľa a okrem iného nám v nej povie aj toto: „Pôda a rastliny sú zdravé vtedy, keď je v zemi zdravý mikrobióm. Na veľkých poliach je nezdravá pôda, a preto sú aj rastliny nezdravé. Ak je zachovaná prirodzená diverzita od najmenšieho chrobáčika až po vtáka, všetko je oveľa zdravšie a človek nemusí zasahovať chemickými postrekmi. Každý tvor je dôležitý.“
Autorka: Mgr. Lenka Jalilah, PhD., šéfredaktorka
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová
Viac o Richardovi Neštickom: VeďMedík a ved_medik_a_farma
(pozn.: Richard príležitostne predáva svoje produkty formou priameho predaja z dvora ako pôvodné produkty prvovýrobcu.)
Dôležité upozornenie:
Informácie, rady a návody z oblasti liečivých účinkov bylín, ktoré nám Richard Neštický poskytol, sú mienené úprimne a s tými najčistejšími úmyslami. Vychádzal z vlastných skúseností a overených postupov, o ktoré sa chcel s nami podeliť. Nesmieme si ich však zamieňať s liečbou pri vážnych zdravotných ťažkostiach a ochoreniach, pretože nenahrádzajú konzultáciu s lekárom. Každý je za svoje zdravie zodpovedný sám a zodpovednosť nesie aj za prípadné vedľajšie účinky akéhokoľvek prípravku či postupu, ktorý si zvolí. V rozhodovaní o svojom tele a zdraví majme otvorenú myseľ a srdce tak ako Richard.
Ďalšie články rozhovorov s Richardom Neštickým nájdete TU.