Ak sú oči oknom do duše človeka, tak Martinove obrazy sú oknami do duše prírody. Oknami takými priezračnými ako krištáľ, cez ktoré možno pozorovať panenskú prírodu utkanú z čírej lásky.
Krajina na obraze doslova ožíva. Načahuje ku mne ruky a hladí ma po tvári. Jej dotyk je svieži a plný života. Pokojom a nehou napĺňa postupne nielen moje vnútro, ale i celú miestnosť, v ktorej sa nachádzam. Rozpúšťa pochybnosti i strach, ktoré mi ešte pred chvíľou stáli po boku.
Srdce sa mi roztancuje v rytme orchestra tvoreného stebielkami trávy. Konečne je voľné! V tichosti pozorujem jeho úprimnú radosť, keď v tom na parket prichádza ďalší tanečník – strom v smaragdovom šate!
Všetka pozornosť je venovaná týmto dvom tanečníkom, ktorí žiaria ako hviezdy na nebi. Keď dotancujú, nastáva hlboké ticho, v ktorom počuť šum oblakov vznášajúcich sa nad krajinou.
Pozorne skúmam každý detail na obraze. Zoznamujem sa s každou farbou, ktorú maliar použil – hnedá, biela, tmavozelená, bledomodrá a tak ďalej a potom odznova.
Pohľadom blúdim po zasnežených horách a v pľúcach cítim čerstvý vzduch.
Nádych. Zatváram oči a predstavujem si, ako objímam strom, hory, a cítim, že sa nabíjam energiou.
Výdych. Otváram oči a od úžasu mi klesá sánka. Ocitol som sa v krajine na obraze!
Stojím na zelenom parkete a vôkol mňa poskakujú slnečné lúče, ktoré ma vítajú. Pristaví sa pri mne vietor, ktorý nesie košík plný kvetov. Prezrádza mi, že sa chystá ukázať svetu tieto dary Matky Zeme. Vraj ich vezme aj tam, kde je len betón a hluk. Do sveta, v ktorom vládne chaos a zhon. Ďakujem mu za to, tamojším ľuďom sa to zíde. Odlieta.
Spravím krok. Bosé nohy mi miznú v mäkučkej tráve a po chrbte mi prebehnú zimomriavky. Telom mi stúpa teplo. Dotýka sa najprv končekov prstov na nohách, členkov, potom nasledujú kolená. Rozohrievajú sa mi boky, brucho, ramená, krk súčasne s hlavou a lakťami a nakoniec prsty na rukách. Rozkvitá vo mne každá jedna bunka a opadáva zo mňa aj to posledné, čo ma ťažilo. Zhadzujem všetky okovy a užívam si prítomnosť v tomto malebnom svete.
Upriem zrak na strom, na tanečníka v zelenom šate. Ten pohľad vo mne vyvoláva toľko radosti, že už nevládzem pokojne kráčať a rozbehnem sa k nemu.
Pridáva sa ku mne i letiaci vtáčik. Toto sú preteky, v ktorých však nikto netúži vyhrať. Dôležitý je pocit plný vášne a prítomnosti, ktorý prináša samotný pohyb.
Sme slobodní. Áno, toto je ten skvostný pocit slobody. Telo sa blázni, užíva si voľnosť a stráca sa v rýchlosti. Presne pre toto bolo stvorené!
„Juuuch!“ počujem, ako kričí od radosti.
Spomaľujeme. Vtáčik si sadá na konár a rozospieva sa. Ja skáčem do náruče mohutného stromu. Rukami nedokážem obopnúť celý kmeň, no i tak ho tuho objímam.
Zatváram oči a padám do hlbokého pokoja, ktorý z neho vyžaruje. Vlieva sa mi dovnútra, zakoreňuje sa v bytí a hojí všetky rany.
Jemné svetlo sa mi vkradne do očí. Pozriem hore, na rozširujúcu sa korunu stromu, ktorá vyzerá ako nekonečná sieť prepájajúca tisíce svetov. Ďakujem stromu za prijatie a pozornosť. Ďakujem za vyliečenie.
Znenazdajky začujem šepot. Zisťujem, že to ku mne prehovára Matička Zem. Vraví, že som jedným z jej detí a že som milovaný. Som vlnou obrovského oceánu. Som kvapkou svetla v nekonečnom mori života. Som láskou tvoriacou tento svet.
Po jej slovách sa lúčim s touto nádhernou krajinou a s úsmevom na perách sa vraciam do nášho sveta. Všetky zážitky si ukladám v srdci, aby som nikdy nezabudol na slastný pocit slobody, krásy, radosti a lásky, ktorý som mohol zažiť.
Ďakujem.
„Dívať sa na obraz nezaujatými očami a odvážiť sa vydať na cestu objavov je omnoho ťažšia, ale oveľa vďačnejšia úloha. Človek nemôže nikdy dopredu povedať, čo si z takejto výpravy prinesie.“ (Gombrich, 1989, s. 30)
„Osobná interpretácia je právo diváka na svoj vlastný názor a osobný zážitok z umeleckého diela.“ (Pondelíková, 2015, s. 31)
GOMBRICH, E. H. 1989. Příběh umění. Praha: Odeon, 1992. 558 s. ISBN 80-207-0416-7.
PONDELÍKOVÁ, R. Metódy a formy interpretácie výtvarného diela a ich použitie v procese výtvarnej edukácie. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum, 2015. 64. s. ISBN 978-80-565-0641-7.
Autor: Bc. Christopher Danis
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová
viac o autorovi obrazu: Martin Tamásfi
Ďalšie interpretácie obrazov Martina Tamásfiho si môžete prečítať TU.