Leto má svoje výnimočné čaro z viacerých dôvodov. Okrem toho, že letné prázdniny sú najdlhšie v roku a že práve v lete s obľubou cestujeme na dovolenku k moru, toto ročné obdobie je špecifické aj svojou farebnosťou. Áno, jeseň je tiež krásne pestrá, ale inak. S jesennou farebnosťou sa spája typická vôňa opadaného lístia a pečených gaštanov. Letné farby sú úplne iné, sú prežiarené horúcimi slnečnými lúčmi, presýtené vôňou kvetov a prešpikované bzukotom včielok.
Pozrite sa na fotku tohto nádherného človiečika. Čo vidíte? Leto, nevinnú detskú spontánnosť a prežívanie „teraz a tu“. To dievčatko sa nepýta mamy, či sa môže zastaviť pri kvetoch, či majú čas a či ich môže obdivovať. Robí to z momentálneho popudu, bez akéhokoľvek rozmýšľania či prehodnocovania situácie. Rovnako spontánne, teda bez zábran, prejavuje svoje nadšenie. Nevníma nič a nikoho, len kvietky, ktoré pred ním tryskajú ohňostrojom farieb a vôní. Pôvodne malo len prejsť okolo, no jeho pozornosť je pritiahnutá neprehliadnuteľnou krásou. Deťom je takáto spontánnosť prirodzene vlastná. Čo na tom, že maminka sa ponáhľa, čo na tom, že kvietky patria susedom? Stoja za pozornosť. A to stačí na to, aby Nela na matkino volanie nereagovala okamžite. Nie preto, že by bola neposlušná – ale preto, že je ukotvená v prežívaní „teraz a tu“.
Keď sa deti hrajú alebo sa čomukoľvek venujú, prežívajú dané okamihy naplno. Sú doslova ponorené do čara aktuálnej chvíle. Preto sú prejavy ich emócií omnoho silnejšie a výraznejšie než u dospelých. Preto sú sústredené. My sa spontánnemu prejavu emócií bránime. Dôvodov môže byť niekoľko, napríklad nás kedysi dávno, keď sme boli ešte deťmi, niekto v podobnej situácii zahriakol alebo nás od nej nemilosrdne odtiahol. My sme si nevedomky uložili do podvedomia program, podľa ktorého sa radosť a nadšenie nepatrí prejaviť navonok. A že spontánnosť je nevhodná, možno až sebecká a bezohľadná. Ďalším dôvodom môže byť aj to, že už nedokážeme naplno prežívať kúzlo danej chvíle. Inými slovami: „teraz a tu“ je nám cudzie.
Teraz vám položím druhú otázku: viete, čo sa malinkej na fotke preháňa hlavičkou? No nič! Nič okrem toho, že tie kvietky sú nádherné, krásne voňajú, sú rozprávkovo farebné a blízko na dotyk. Preto ich treba opatrne preskúmať prštekom. Opatrne, lebo Nela vníma ich krehkosť. Vníma ju preto, lebo jej maminka ju nechá naplno precítiť moment interakcie. V tejto chvíli nerozmýšľa nad tým, kde bude o päť minút, ako sa bude doma hrať alebo čo jej mama pripraví na obed. Možno si teraz hovoríte, že pre to malé stvorenie je zážitok s kvetmi len kvapkou v mori udalostí, ktoré naňho v živote čakajú. No my vieme, akú silu v sebe ukrýva kvapka. Kvapka s kvapkou a s ďalšou kvapkou a s ďalšou… Práve z kvapiek je tvorené ono magické more, ku ktorému v lete tak radi chodíme.
Náš život je ako more zliate z kvapiek jednotlivých zážitkov. Od čistoty a plnosti „kvapiek“ závisí hĺbka a kvalita nášho „mora“. Ak sme v pozícii rodičov či starých rodičov, nechajme deti prežívať ich „kvapôčky“ naplno. Doprajme im ten luxus, aj keď sa ponáhľame. Nezabíjajme v nich spontánnosť a schopnosť prežívania „teraz a tu“. Práve naopak! Podporme ich a pridajme sa k nim. Učme sa od nich to, čo sme už dávno zabudli alebo v sebe z rôznych príčin potlačili. Verte mi, že vďaka tomu bude náš svet bohatší, sýtejší a farebnejší, a to bez ohľadu na ročné obdobie.
Možno sa pýtate, v čom vlastne spočíva ono prežívanie „teraz a tu“. Podstatné je mať myseľ vyprázdnenú od všetkého, čo nesúvisí s danou situáciou. Ak máme trápenie, starosti, povinnosti, odsuňme ich nabok a sústreďme sa len na to, čo je tu a teraz. Pozor, nechcem tým povedať, aby sme na všetko zabudli a neriešili podstatné veci! Ale aby sme to na chvíľu vypli. Nikdy nie je včera alebo pred mesiacom, nikdy nie je zajtra ani o hodinu. Vždy je len „teraz a tu“. Načo si kaziť prítomný okamih niečím nepríjemným, čo bude zajtra? Všetko, čo nás v budúcnosti čaká, stačí riešiť potom, keď to bude „teraz a tu“. A možno sa väčšina z toho vôbec nestane. Mám to vyskúšané: ak som sa na nastávajúcu ťažkú situáciu pripravila najlepšie, ako som vedela, a potom som sa tým v mysli už viac nezaoberala, odmenou mi často bolo to, že som jej nakoniec vôbec nemusela čeliť.
Všímajme si malé deti: keď jedia, tak jedia – neriešia nič iné, len si užívajú to, čo sa práve deje. Keď kopú do lopty, tak kopú do lopty – nič iné ich nezaujíma. Majú vyprázdnenú myseľ a sú plne sústredené na aktuálnu aktivitu. To je vzorové prežívanie „teraz a tu“.
Keď sa aj my naučíme plne koncentrovať a do najjemnejších detailov vnímať to, čo práve prežívame, myseľ sa prečistí a bude číra ako diamant. Nové nápady a riešenia budú zrazu jasné ako slnko na letnej oblohe. Nepríde to hneď a nebude to ľahké. Ale keď budeme trpezlivo trénovať a učiť sa od detí ich spôsob prežívania „teraz a tu“, postupne nás obklopí rovnaká ľahkosť a sviežosť bytia, akú si pamätáme z našich detských letných prázdnin. Zrazu uvidíme všetky farby leta a pocítime všetky jeho vône – aj tie, na ktoré sme už dávno zabudli. A v tom je čaro leta, detskej spontánnosti a prežívania „teraz a tu“.
Autorka: Lenka Jalilah, šéfredaktorka
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová