Počet osamelých rodičov, či už ide o osamelé matky alebo osamelých otcov, má na Slovensku v ostatných rokoch stúpajúcu tendenciu. Aj preto sa v dnešnom článku budeme venovať téme jednorodičovstva.
Byť rodičom nie je ľahké, avšak ak na výchove participuje otec aj matka, všetky problémy sa zväčša riešia ľahšie, pretože sa delia medzi dvoch ľudí. Jednorodič sa nemá s kým deliť. Tým šťastnejším pomáha ich rodina, čo však s tými, ktorí ju už nemajú alebo v nej kvôli zlým vzťahom nemajú žiadnu oporu?
V tomto článku sa nesnažím poukázať na to, že máme jednorodičov ľutovať. Naopak, zaslúžia si obrovský obdiv. Mnohokrát si môžu myslieť, že sami to nezvládnu, pretože sú psychicky alebo finančne v koncoch. Pravdou však je, že každý jednorodič má v sebe nesmiernu silu. Má tu najväčšiu motiváciu spojenú so zodpovednosťou: svoje dieťa. Je potrebné si uvedomiť, že v podstate nikdy nie je na všetko sám – keď nepomôže rodina, určené organizácie pravdepodobne áno.
Veľa jednorodičov, hlavne tých na materskej dovolenke, bojuje s existenčnými problémami. Príjmy sú nízke, výdavky nepomerne vysoké, a ak do toho prídu aj nečakané, napríklad zdravotné problémy, pociťujú strach, frustráciu a zúfalstvo. Je to úplne prirodzená reakcia. Tiež som jednorodič a veľakrát som zažívala podobné situácie. Vtedy som si povedala: „Ak má môj problém riešenie, akokoľvek je zložité a zdĺhavé, tak vlastne nemám problém. Problém mám vtedy, ak naň neexistuje riešenie.“
Zatiaľ som sa vždy stretla s riešiteľnými situáciami. Základom je nenechať sa vtiahnuť do depresie, pretože my sme tí, ktorí dokážu problém vyriešiť. Nie naše dieťa. Ono nás potrebuje mať plných sily, života a optimizmu, aby sme naňho nepreniesli negativizmus. Uvedomujem si, že niekedy je náročné zachovať si v záťažovej situácii chladnú hlavu, ale tú silu má v sebe každý z nás. Treba si uvedomiť, akú úžasnú vec robíme: dokážeme dieťaťu zastúpiť oboch rodičov v jednom človeku, a to je niekedy extrémne náročné.
Poďme sa však pozrieť na pozitívnejšie stránky jednorodičovstva. Deti, ktoré žijú len s jedným rodičom, s ním majú vo väčšine prípadov vytvorený stabilný a veľmi pevný emocionálny vzťah. Štúdie dokázali, že deti, ktoré sú pevne emocionálne naviazané na svojich rodičov, ľahšie nadväzujú priateľstvá. Keď je dieťa s oboma rodičmi, jeden je často prísnejší a druhý zase viac povolí, a v prípade požiadavky alebo problému si môže „vybrať, za kým sa mu viac oplatí ísť“. V prípade jednorodičov túto možnosť nemá, a preto má jednotnú výchovu s pevne nastavenými hranicami. Z mojej skúsenosti deti jednorodičov aj lepšie odkomunikujú problém, pretože sa môžu obrátiť len na jedného rodiča, a teda majú nastavený istý spôsob komunikácie. Ja ako jednorodič mám so synom vzťah matka/kamarátka. Rešpektuje ma ako matku, no dokážeme sa spolu rozprávať o problémoch ako kamaráti. Tým, že som s ním sama, preňho práve ja predstavujem jedinú istotu, ochranu a pocit bezpečia.
Nechcem tým povedať, že byť jednorodičom je lepšie ako žiť v kompletnej rodine. No nie je to ani tragédia či hendikep. Áno, je ťažké nájsť systém a úplne sám zvládať domácnosť, dieťa, prácu, niekedy aj dve práce. Do toho lekár so sebou, lekár s dieťaťom, učiť sa s dieťaťom alebo naopak vykrývať letné prázdniny. Z praktického a tiež z finančného hľadiska je to náročné, ale dá sa to zvládnuť. A keď raz dieťa vyrastie a bude samostatné, práve vy, jednorodičia, si poviete: „dokázal som vychovať úžasného človeka“, a to je pocit na nezaplatenie. Verte v samých seba, pretože vaše dieťa vo vás verí. Buďte si istí svojimi rozhodnutiami, pretože dieťa vo vás istotu nestratí nikdy. A vždy, keď sa budete nachádzať v zložitej situácii, vedzte, že to zvládnete, pretože máte jeden druhého, navzájom si dôverujete a ochraňujete sa.
Vnútorná sila osamelých rodičov má obrovské rozmery.
Autorka: Mgr. Veronika Poláková, PhD.
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová