Sme slobodné bytosti. Nie sme povinní sedieť doma s partnerom len preto, že jemu sa nechce ísť von. Nie sme povinní ísť s ním von len preto, že on strašne chce a nahnevá sa, ak nepôjdeme. Nemusíme utekať do obchodu, pretože naše dieťa sa rozhodlo, že ihneď potrebuje čokoládu, ani mu dať mobil do ruky, aby prestalo rozmaznane revať. Nemusíme pokorne skloniť hlavu pred príkazmi svojich rodičov ani poslušne, aj keď len naoko, súhlasiť s ich názormi. Nemusíme vykonať nariadenie šéfa, s ktorým bytostne nesúhlasíme. Nemusíme počúvať výčitky svojho partnera, pretože jeho predstava, akú osobnosť by z nás chcel mať, sa líši od toho, akou naozaj sme. Nemusíme sa správať tak, ako si to vyžaduje náš manžel, naši rodičia, naše deti, naši priatelia, naši kolegovia, šéfovia, kňazi, doktori, úradníci, susedia, spolucestujúci…
Nie sme povinní byť tým, kým nás ostatní chcú mať. Ani to nie je možné, veď tých požiadaviek, často protichodných (dokonca od toho istého človeka, len v inom dni), je toľko, že sa proste nedá vyhovieť každému. Ak sa o to budeme snažiť, kým sa napokon staneme? Kresťanom, ateistom, budhistom, pohanom? Liberálom, komunistom, nacionalistom, anarchistom? Poslušným, vzdorovitým, drzým, vľúdnym, nekompromisným, poddajným?
My jediní smieme rozhodovať o tom, kým budeme a čo budeme robiť, ako budeme vychovávať svoje deti, ktorým nárokom svojej ženy či muža vyhovieme. Nestaňme sa otrokom požiadaviek a očakávaní iných ľudí, inak budeme neznášať každé ráno, keď musíme vstať a ísť do práce. Budeme neznášať predstavu, že sa vraciame domov k človeku, ktorý je s nami permanentne nespokojný, nech robíme čokoľvek. Budeme neznášať svoj život, pretože každú chvíľu budeme musieť meniť masky podľa toho, s kým sa stretneme. A naša duša bude trpieť, pretože jej nedovolíme prehovoriť a prejaviť sa vo svojej skutočnej podobe. A človek, ktorý je nešťastný, otrávený a frustrovaný, nie je krásny, lebo ťarcha jeho duše sa mu prejaví na zhrbených ramenách a strápených očiach.
Sme zodpovední za spôsob svojho života, za svoje rozhodnutia aj za svoje šťastie. Nehádžme vinu za svoju nespokojnosť na iných, pretože máme slobodu a možnosti odísť od všetkého, čo na nás negatívne vplýva. Ak komukoľvek dovolíme nútiť nás do toho, čo je nám nepríjemné, ak mu dovolíme obmedzovať nás, sme si sami na vine. Nikto nad nami nebude mať moc ani prevahu, či už v domácnosti alebo v spoločnosti, ak mu ju sami nedáme. Nájdime vo svojom vnútri slobodu a prijmime zodpovednosť za svoje činy, ale aj za trpné nekonanie.
Sloboda ale neznamená, že principiálne musíme robiť opak toho, čo si iný človek želá. Môžeme sa slobodne rozhodnúť, že mu s láskou vyhovieme, pretože aj on sa kvôli nám často prekoná, vo veľkých veciach aj v každodenných maličkostiach. Znova uvaríme večeru my, pretože máme pochopenie pre partnera, ktorý je dnes z práce vyčerpaný viac ako my. A keď nás naše dieťa požiada, aby sme mu zašli do obchodu pre nejakú dobrotu, urobíme to, pretože vieme, že ono urobilo minulý týždeň to isté pre nás. Môžeme, ale nemusíme. Naše rozhodnutia majú byť riadené rozumom, svedomím a láskou. A či sa ostatným budú páčiť alebo nie, je už ich problém, nie náš – treba si však uvedomiť, že na naše slová a skutky vždy patrične zareagujú – a to bude zase ich slobodná voľba.
Lenže tak ako ostatní nemajú právo riadiť náš život, my tiež nemáme právo žiadať, aby napĺňali naše túžby a priania. A prečo by vôbec mali? Naši partneri, deti ani priatelia nie sú naším vlastníctvom. Nesmieme ich mať vo svojej moci, nútiť ich, aby sa podriadili našej vôli. Sú to slobodné bytosti s vlastnými potrebami a snami, s inou úrovňou vedomia, s iným pochopením sveta. Ak tvrdíme, že ich milujeme, musíme ich prijať v celej ich podstate, vážiť si ich dobré vlastnosti a tešiť sa z ich výstredností, inak to predsa nie je láska. Akceptujme ich slobodu a prestaňme od nich stále niečo požadovať. Robia, čo je v ich silách, a robia to najlepšie, ako vedia. My si preto nezabúdajme všimnúť a ceniť si, čo všetko pre nás zo svojej vlastnej vôle obetujú a vykonajú, aby nám urobili radosť.
Ak prijmeme za svoj tento princíp žitia v slobode, bude sa nám ľahšie dýchať. Vyhneme sa tak mnohým sklamaniam, prestaneme malichernými nárokmi dusiť ľudí okolo seba a konečne vyjdeme zo svojho vlastného tieňa a budeme tým, kým chceme byť, vo svojej plnej kráse.
Autorka: Mgr. Andrea Jurčová
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová
Prečítajte si aj ďalšie časti seriálu AKO BYŤ KRÁSNY:
1. časť Všímajme si krásu
2. časť Neposudzujme