Abstrakt
Príspevok približuje tri stavy bytia človeka – Rodič, Dospelý a Dieťa – odhalené a následne pozorované počas viacerých psychologických a psychiatrických sedení, pričom ďalej ozrejmuje, ako tieto stavy bytia vplývajú na celkové správanie človeka, jeho nálady, reakcie či vzťahy s druhými. Spomenuté významné objavy Dr. Penfielda majú čitateľovi dopomôcť k bližšiemu poznaniu fungovania mozgu človeka v spojitosti s jeho pamäťovou funkciou.
Kľúčové slová
pocity, mozog, rodič, dieťa, dospelý
Úvod
Cieľom príspevku je priblížiť tri stavy bytia, pozorované a odhalené pri viacerých psychiatrických a psychologických sedeniach, ktoré sú súčasťou človeka a výrazne ovplyvňujú jeho reakcie, správanie a vzťahy s druhými. Poznanie existencie týchto troch stavov bytia a ich spôsobov prejavu môže čitateľovi dopomôcť k vybudovaniu všímavosti a schopnosti pracovať s nimi. V knihe Ja som OK – Ty si OK sú taktiež znázornené niektoré významné objavy Dr. Penfielda z oblasti neurochirurgie, ktoré umožňujú pochopiť zrod spomienok a s nimi spojených emócií.
Rodič, dospelý a dieťa
Psychiater Thomas A. Harris vo svojej knihe Ja som OK – Ty si OK uvádza, že spomienky sú v našej mysli „… vyvolané stimuláciou každodennými zážitkami.“ (Harris, 2019, str. 26). To znamená, že vôňa, ktorú zacítime, zvuk, ktorý započujeme, alebo len letmý pohľad na nejakú vec nám môže pripomenúť zážitok z minulosti, či už pozitívny, alebo negatívny. Rovnako v nás tieto stimuly môžu vyvolať pocity, ktoré sme kedysi prežívali. Vôňa čerstvo pokosenej trávy v nás môže vyvolať radosť, melódia hudby hrajúcej z rádia v nás môže vyvolať smútok, pohľad na opitého muža na ulici v nás môže oživiť strach… (Harris, 2019).
Prečo máme v určitých situáciách práve dané pocity? Odkiaľ pochádzajú? Ako minulé zážitky ovplyvňujú naše súčasné reakcie? Ako nás ovplyvnili naši rodičia a okolie v ranom období nášho vývoja? Ako nás ovplyvňuje naše okolie dnes?
Odpovede na niektoré z týchto otázok možno nájsť u neurochirurga Dr. Wildera Penfielda, ktorý na základe svojich výskumov, uskutočňovaných prostredníctvom stimulácie určitých častí mozgu stimulačnou elektródou, dospel k viacerým významným záverom.
V prvom rade objavil, že táto elektróda môže umelo otvoriť konkrétne spomienky odvodené iba z pacientovej pamäte, pričom tieto zážitky a pocity s nimi spojené môžu byť v súčasnosti prehrávané v rovnako živej podobe, v akej sa stali. Viacerým pacientom Dr. Penfielda počas stimulácie mozgu elektródou (pacienti boli pod lokálnou anestéziou celkom pri vedomí) sa začali vybavovať rôzne spomienky na skôr zažité udalosti, ktoré dokázali celkom jasne opísať – popisovali, čo vidia, počujú alebo čo cítia. Po odstránení elektródy vyvolaný zážitok zanikol (Harris, 2019).
Ako Thomas A. Harris ďalej uvádza, ďalším významným objavom Penfielda bolo, že v mysli človeka „… sú podrobne zaznamenané nielen minulé udalosti, ale tiež pocity, ktoré boli s týmito udalosťami spojené.“ (Harris, 2019, str. 26). Z ďalších zistení Penfield vyvodil záver, že mozog funguje v prenesenom zmysle ako hi-fi magnetofón, t. j. že sa na jeho „páske“ uchováva každý zážitok od narodenia a možno aj zo skoršieho obdobia (Harris, 2019).
Slovenský psychiater prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD. v článku pre slovenský časopis Téma uvádza, že naša životná skúsenosť nás ovplyvňuje už od narodenia: „Hoci si na ne [na zážitky] nevieme vedome spomenúť, to, čo sme prežívali počas prvého či druhého roka nášho života, sa odráža napríklad v tom, ako komunikujeme s ľuďmi, akú máme mimiku a gestá, či sa pozeráme iným do očí alebo sa priamemu pohľadu vyhýbame, aké máme pocity a očakávania v kontakte s druhými.“ (Abeille, 2021, str. 10 – 11).
Náš mozog teda funguje ako magnetofón – nahráva všetko, čo zažívame, a potom tieto nahrávky počas nášho života prehráva (Harris, 2019).
Thomas A. Harris vo svojej knihe Ja som OK – Ty si OK predstavil model troch stavov bytia, ktoré sú našou súčasťou – Rodič, Dospelý a Dieťa – a ktoré v jednotlivých situáciách prehrávajú skôr uložené nahrávky. Spustenie nahrávky je väčšinou automatické, pričom premeny medzi zadefinovanými stavmi možno pozorovať v spôsobe správania, vzhľade, slovách či gestách (Harris, 2019).
Pre Rodiča je charakteristické, že reprodukuje to, čo sme videli či počuli u našich rodičov, keď sme boli malí. Tento stav bytia nazývame Rodič, pretože práve tu sú uložené „nahrávky“ od našich vlastných rodičov, ktoré nám predali prostredníctvom správania a výrokov (Harris, 2019). „Všetko, čo dieťa rodičov počulo hovoriť a videlo robiť, je nahrávané do Rodiča.“ (Harris, 2019, str. 38).
V Rodičovi sa teda nachádzajú aj všetky domnienky, pravidlá či zákony prevzaté od našich rodičov. V útlom veku sú nám nahrávané ako pravda, pretože „malým“ človiečikom ju poskytujú „veľkí“ ľudia – autority, ktoré sa o nás starajú a od ktorých závisí naše vlastné prežitie. Nahrávky sú charakteristické aj svojou protirečivosťou (rodičia nám vravia: „Neklam!“ – no sami klamú), čo je pre nás často mätúce. No tento Rodič v nás nám zároveň zachraňuje život – chráni nás pred nebezpečenstvami počas nášho skúmania sveta v ranom detstve („Nestrkaj prsty do tej zásuvky!“, „Nechytaj ten nôž!“ a pod.) (Harris, 2019).
Ďalší stav bytia – Dieťa – možno definovať ako: „… čo človek videl, počul, cítil a chápal.“ (Penfield, 1952). Keďže malý človiečik nedisponuje v období svojich prvých zážitkov žiadnou slovnou zásobou, väčšina jeho reakcií je tvorená pocitmi. Harris uvádza, že: „… dnes sa nám môže prihodiť veľa vecí, ktoré znova vytvoria situáciu z detstva a vyvolajú rovnaké pocity ako vtedy.“ (Harris, 2019, str. 46 – 47). Tiež dodáva, že „… keď zlosť prevláda nad rozumom, hovoríme o tom, že človeka ovláda Dieťa.“ (Harris, 2019, str. 47). Okrem týchto zážitkov sídli v Dieťati aj tvorivosť, zvedavosť, túžba objavovať a poznávať, túžba dotýkať sa, cítiť a prežívať (Harris, 2019).
Asi vo veku 10 mesiacov sa dieťa začína vedome pohybovať a manipulovať predmetmi. V istom zmysle možno povedať, že sa začína osamostatňovať, a tak samo spoznáva svet. Dieťa takto zisťuje, že „… je schopné vedome urobiť niečo [podľa] svojej pôvodnej myšlienky. Takáto sebaaktualizácia je začiatkom Dospelého. Informácie v Dospelom sa zhromažďujú ako výsledok schopnosti dieťaťa samostatne zisťovať, aký je v živote rozdiel medzi ,naučenou predstavou‘ o živote v Rodičovi a ,pocitovou predstavou‘ o živote v Dieťati.“ (Harris, 2019, str. 49).
Kým Dieťa a Rodič fungujú na báze automatických reakcií odvodených od toho, čo človek videl u druhých, resp. čo ho naučili, Dospelý je ten, kto má možnosť vedome si vybrať a zmeniť spôsob svojej reakcie. V tomto stave môžeme pozorovať reakcie nášho Dieťaťa či Rodiča, konflikty medzi týmito dvoma stavmi a prostredníctvom všímavosti im nedovoliť, aby ovládali náš život (Harris, 2019).
Záver
Obsah nahrávok v Dieťati a Rodičovi síce nemôžeme vymazať, no môžeme ho pochopiť a naučiť sa s ním pracovať. Nahrávky uložené v Rodičovi sú čisté dáta, ktoré sme prevzali od našich rodičov v útlom veku a ktorým sme uverili. Dnes ich často používame bez toho, aby sme si boli vedomí, že presne tie isté slová používali naši rodičia v podobných situáciách. Poznanie existencie Rodiča v nás a jeho spôsobov prejavu nám umožní odhaliť momenty, v ktorých sa tieto nahrávky spustia, a zároveň vytvoriť priestor pre odlišnú, nami zvolenú, vedomú reakciu. Tá je už riadená a kontrolovaná naším Dospelým, ktorý nám umožňuje riešiť konflikty vznikajúce z nesúladu názorov medzi Rodičom a Dieťaťom. V našom Dieťati často pociťujeme strach, ktorý môžeme zmierniť tým, že k nemu budeme pristupovať s láskou a pochopením. Naším hlavným cieľom pri riešení akýchkoľvek konfliktov a napätých situácií by malo byť logicky a srdečne vysvetliť situáciu, ktorá napätie či nezhodu vyvolala. Klasifikácia stavov bytia podľa Harrisa nám môže v konečnom dôsledku poslúžiť nielen pri vedomej práci s naším vlastným ja, ale aj pri snahe o pochopenie konania iných.
Použitá literatúra:
1. Thomas A. Harris: Ja som OK – Ty si OK. 1. vydanie. Bratislava: Inštitút psychoterapie a socioterapie, o. z., 2019. ISBN: 978-80-971033-2-3.
2. Abeille K.: Ako vzniká povaha? In Téma. ISSN: 2585-7843, 2021, 12. februára 2021, 7/2021.
3. Penfield, W: Memory Mechanisms. AMA Archives of Neurology and Psychiatry, 67 (1952): 178 – 198, with discussion by L.S. Kubie et al. Zdroj: Thomas A. Harris: Ja som OK – Ty si OK. 1. vydanie. Bratislava: Inštitút psychoterapie a socioterapie, o. z., 2019. ISBN: 978-80-971033-2-3.
Kontakt na autora:
Christopher Danis
Katedra manažmentu, Fakulta manažmentu
Univerzita Komenského
Odbojárov 10
820 05 Bratislava 25
Email: christopherdanis99@gmail.com
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová