„Ahoj, ja som bolesť.“
„Prosím ťa, ihneď zmizni! Nemám na teba čas, musím sa cítiť naozaj dobre!“
„Fajn, tak ja prídem neskôr… No budem silnejšia.“
Pozri sa von, je tam svet plný možností a radosti. To však neznamená, že v ňom niet miesta pre naše bolesti. Každé veľké dobrodružstvo je charakteristické svojimi komplikáciami a ťažkosťami. Každý ozajstný bojovník a hrdina musí najprv prejsť temnotou a popasovať sa so svojimi démonmi, až potom vystúpi na vrchol zaliaty svetlom.
Tma je súčasťou svetla, tak ako noc je polovicou dňa. Svetlo a tma tvoria jeden celok. Podobne i príjemné a nepríjemné emócie, zážitky a situácie v našich životoch tvoria jeden celok – NÁS, život samotný. Odmietať časť seba znamená odmietať život.
„Parsifalovo hľadanie svätého grálu sa začína vstupom do lesa na najtemnejšom mieste. Dante začína svoju cestu do raja sám v tmavom lese a pokračuje očistcom a peklom. Tma je jazyk mystikov; nazývajú ju žiariacou tmou, ktorá vedie a učí dušu.“ (Rohr, 2005, s. 52)
Strach, bolesť, všetky negatívne emócie nám môžu pomôcť, ak si vypočujeme ich posolstvo. Nerob sa, že nepočuješ ten plač a krik vo svojom vnútri. Stále si myslíš, že útek je správne riešenie? Čo ak sa len mylne domnievaš, že sa naozaj dokážeš skryť pred sebou samým a pred všetkým „zlým“? Čo ak si len klameš, aby si sa necítil až tak mizerne? Chceš vyliečiť svoje krvácajúce rany alebo si pred nimi túžiš neustále zakrývať svoje smutné očičká a žiť v ilúzii, že je všetko v poriadku? Rozhodnutie je na tebe. Pamätaj však, že bolesť nemusí byť len zlá. Bolesť môže byť aj požehnaním, jeden nikdy nevie… Rozhodne to však nie je niečo, za čo by si sa mal hanbiť. Každá poriadna šelma má svoje jazvy.
Zastav. Spomaľ. Objím svoje strachy. Prijmi svoje bolesti. Nikdy pred nimi neutečieš, vždy ťa doženú, pretože sú tu pre teba. Sú tu kvôli tebe. Ony sú tvojimi učiteľmi. Ony ti majú pomôcť rásť. Daj im priestor a opýtaj sa: „Prečo? Prečo ťa cítim, Bolesť? Prečo mám tieto strachy? Čo mi šepkajú? Ako ich môžem vyliečiť? Kedy a kde vznikli?“ Pýtaj sa, priateľu, veď ty tie otázky poznáš, len sa ich bojíš vysloviť. Odpovede už máš v sebe – preto sa bojíš? Lebo vieš, že sú nepekné? Že ti ublížia? Že ťa zmenia? Prijmi aj to. Buď k sebe úprimný a pravdovravný. Prijmi, že to bude ťažké, že to bude bolieť, že ťa to zmení… No a čo? Aj to je súčasť života. Je to v poriadku, ono to tak má byť, aj keď ty si možno myslíš, že nie.
Múdry a odvážny človek čelí všetkému, čo mu život prináša do cesty, pretože vie, že to všetko je jeho súčasťou. Ty si múdry a odvážny a vieš to. Ty to všetko zvládneš, pretože inak by nič z toho nebolo v tvojom živote prítomné. Všetky prekážky, ktorým vo svojom živote čelíš, dokážeš zvládnuť, inak by tu neboli. V živote nemôžeš naozaj zlyhať.
Bolesť a strach môžu byť tvojimi najlepšími učiteľmi, ak budeš pozorný žiak. Nehodnoť, neutekaj, neskrývaj sa. Buď bdelý, vnímavý a pozoruj, čo sa deje vôkol teba, v tebe. Pýtaj sa a uč sa z lekcií života. Čo ak len v bolesti nájdeš odpoveď, ktorú tak dlho hľadáš? Čo ak práve tvoje strachy ukrývajú tvoje najväčšie dary? Čo ak sú všetky tie problémy v skutočnosti požehnaním? Skús sa otvoriť životu a prijmi všetko, čo je jeho súčasťou. Skús zmeniť uhol pohľadu a začni skúmať. Nikto to neurobí za teba. Toto je tvoja úloha. Bolesť a strach ťa pokoria a odovzdajú ti posolstvá, ktoré máš prevziať, aby si spravil ďalší krok a začal žiť svoj Dobrý život.
Použitá literatúra:
ROHR, R. 2004. Adamov návrat. Bratislava: Serafín, 2005. 214 s. ISBN 80-8081-016-8.
Autor: Christopher Danis
Jazyková korektúra: Mgr. Andrea Jurčová